utorok, 19 januára, 2021
1.6 C
Bratislava
Úvod Správy Školstvo Prídu katolíci o univerzitu? Patrí medzí najhoršie v krajine. Ekonomická univerzita v...

Prídu katolíci o univerzitu? Patrí medzí najhoršie v krajine. Ekonomická univerzita v Bratislave prešla len tesne

“Akreditačná komisia dvíha na základe hodnotenia škôl výstražný prst”. Problém má Katolícka univerzita v Ružomberku, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. „V prípade, že do roka od doručenia hodnotenia nedôjde k náprave, hrozí, že minister školstva dá návrh na odňatie titulu univerzita,“ poznamenal.

Podľa predsedu Akreditačnej komisie Ľubora Fišeru, týchto šesť škôl má problém napríklad s publikačnými výstupmi či výstupmi doktorandov. Ekonomická univerzita v Bratislave splnila kritérium výstupov doktorandov len na hrane. „Táto univerzita má najhoršie hodnotenie doktorandov z celej komplexnej akreditácie. Nie je to podľa mňa v poriadku, mali by s tým niečo robiť,“ povedal predseda komisie. Ako ho doplnil šéf rezortu školstva, žiadnej verejnej vysokej škole nehrozí, že prestane existovať. Avšak, napriek tomu, že niektoré školy kritériá nesplnili, treba sa na ne podľa ministra pozerať individuálne. „Niektoré majú veľmi silné stránky, ale aj tie slabšie, ktoré ich stiahli ku dnu,“ vysvetlil s tým, že ak je vidieť, že môže byť škola skutočne kvalitná, treba jej podať pomocnú ruku.

Top školy

Aj na Slovensku sú však vynikajúce vysoké školy, predseda Akreditačnej komisie medzi ne zaradil Univerzitu Komenského v Bratislave, Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a košickú Technickú univerzitu. „V ich tesnom závese je Žilinská univerzita, Slovenská poľnohospodárska univerzita a Technická univerzita Zvolen,“ dodal Fišera.

V porovnaní s predchádzajúcim komplexným hodnotením nastal výrazný posun v publikačnej, ale aj pedagogickej činnosti. Za najväčšie víťazstvo považuje predseda Akreditačnej komisie zníženie detašovaných pracovísk škôl, predtým ich bolo 110, teraz menej ako 20. Na druhej strane je podľa Fišeru negatívom vysoký vekový priemer akademických zamestnancov či vysoký podiel externistov na niektorých pracoviskách. Problémom je i nedostatočná publikačná činnosť zamestnancov a doktorandov, ale aj práce v slovenskom jazyku. „Najväčšou slabinou všetkých vysokých škôl je však práve publikačná činnosť doktorandov,“ upozornil predseda komisie s tým, že toto treba napraviť.

Akreditačná komisia sa zamerala na hodnotenie šiestich rokov (od 2008 do 2013) v 22 vysokých školách, ktoré považuje za vynikajúce či dobré. Horšie školy prídu na rad neskôr. Komisia hodnotila 4 891 študijných programov a 438 žiadostí o habilitačné a inauguračné konanie. V prípade študijných programov je do najbližšej komplexnej akreditácie spôsobilých 1 756, nespôsobilých 447. Ako na záver poznamenal minister školstva Juraj Draxler, vysokoškolské prostredie treba bez milosti čistiť.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

NAJČÍTANEJŠIE

Slovensko
Pozitívne vzorky 224,385 Úmrtí 3,526 Uzdravení 171,092 Infikovaných 49,767 Last updated: 19. januára 2021 - 08:24 (+01:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky