“Vyjadrujeme obavy že tento krok vyvolá veľké vnútorné napätie v krajine, kde žije 25% občanov, hlásiacich sa k nejakej národnostnej menšine a bezprostredne obmedzí ich právo k prístupu ku vzdelávaniu v materinskom jazyku. Navyše máme obavy, že tento krok vážne ohrozí aj prístupový proces Ukrajiny do EU. Na Ukrajine žije tretí najväčší počet Slovákov krajanov v zahraničí a touto zmenou by stratili jediné a dobre fungujúce slovenské gymnázium v Užhorode. Rovnako sú ohrozené práva významnej Rusínskej a Maďarskej menšiny na Ukrajine.”
Kontroverzný krok Ukrajinského parlamentu vyvolalo protestné reakcie europoslancov z Rumunska, Bulharska, Maďarska, Poľska a Grécka, z členských štátov, ktoré majú státisíce krajanov a tým aj stovky stredných a mnohé vysoké školy ohrozené na Ukrajine.
Táto právna úprava znamená porušenie Európskej charty menšinových a regionálnych jazykov ako aj porušenie Prístupovej zmluvy medzi EU a Ukrajinou: hlava 1. článok 4. odsek e) ktorá výslovne zaväzuje Ukrajinu k ochrane práv národnostných menšín, ako jednou z podmienok vstupu krajiny do EU. ”
Slovenskí poslanci zaslali Európskej komisii nasledujúcu otázku:
Aké kroky urobí EK voči Ukrajine pre dodržanie svojich medzinárodných záväzkov v oblasti ochrany práv národnostných menšín, a to najmä pre zachovania viacstupňového školstva s vyučovacím jazykom slovenským, maďarským a rusínskym po schválení novej školskej reformy.
József Nagy, Ivan Štefanec, Vladimír Maňka, Pál Csáky, Monika Beňová, Monika Smolková a Branislav Škripek.
