„V rámci návštevy tohto regiónu som prišiel aj do slovenských magnezitových závodov. Som rád, že podniku sa darí a že zaznamenal výrazný nárast obratu v posledných rokoch. Že potrebuje nových ľudí, a že môže pomôcť znížiť problém nezamestnanosti v tomto regióne.
Pravdaže ako každý podnik, aj tento čelí svojim výzvam. Pre mňa bolo prekvapením, čo všetko sa tu vyrába a kde všade sa exportuje. Exportuje sa do viac ako 50% krajín mimo Európskej únie, veľa sa exportuje na Ukrajinu a do Ruska.
Pýtal som sa, či to nejako ovplyvnili sankcie uvalené na Rusko, ale vraj nie. Absolútne žiaden dopad to na obchod s Ruskom nemalo.
Jedným z problémov, ktorým tento podnik čelí je, že potrebuje kvalifikovaných ľudí a nevie si ich nájsť. Opäť to poukazuje na problém nášho školstva. Je tu veľmi veľa nezamestnaných ľudí, ktorí majú len základné vzdelanie. Naša úloha je, aby aj ľudia z chudobných častí toto vzdelanie mali.
Dnes si ľudia bez vzdelania prácu nenájdu. Aj v tomto podniku potrebujú ľudí, ktorí majú určitý stupeň kvalifikácie. Preto opakujem – ak chceme tento bludný kruh rómskej chudoby uzatvoriť – tak musíme investovať do vzdelania. Musíme investovať do predškolského vzdelávania, pretože bez vzdelania ich proste nikto nezamestná, aj keď pracovať by chceli.
Diskutovali sme aj o životnom prostredí. Tento podnik bol v sedemdesiatych rokoch známy ako obrovský znečisťovateľ životného prostredia. Na velíne mi ukázalo vedenie spoločnosti, ako online monitorujú všetky hodnoty splodín, ktoré vychádzajú, a bolo pre mňa veľkým potešením, že sa hýbu na jednotkách percent povolenej normy z pohľadu znečistenia, čo je veľmi dobrý signál. Diskutovali sme aj o tom, ako sa zbavovať niektorých dlhov, ešte z minulosti.
Myslím si, že podnik svoju prácu robí dobre.“
