Jedným z aktuálnych problémov Európskej únie naďalej zostáva migrácia z afrického kontinentu cez Stredozemné more smerom na sever. Aj preto sa Slovenská republika rozhodla prispieť do operácie EUNAVFOR MED Sophia desiatimi vojenskými policajtmi. „Príslušníci Vojenskej polície koncom marca ukončili niekoľkomesačný námorný výcvik v Nemecku a ich nasadenie je naplánované v auguste tohto roku. Verím, že aj vzhľadom na potenciálne riziká, ktoré migrácia prináša pre celú Európsku úniu budú v operácii prínosom a prispejú k bezpečnosti všetkých členských štátov,“ povedal minister obrany Peter Gajdoš. Ministri ešte v stredu navštívili aj vlajkovú loď operácie Giuseppe Garibaldi, ktorá patrí námorným silám Talianska. V rámci podporných úloh operácie tiež pokračuje výcvik pobrežnej stráže a námorných síl Líbye, na čo únia vyčlenila 900-tisíc eur. Doposiaľ sa podarilo vycvičiť 125 osôb, pričom európske krajiny sú pripravené tento počet zvýšiť, no Líbya zatiaľ neposkytla dostatok kandidátov.
Na základe skúseností z operácií a misií EÚ a NATO sú zrejmé nedostatkové spôsobilosti Európy pre zabezpečenie svojich bezpečnostných a obranných priorít. Stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO) má vytvoriť platformu, v ktorej by sa členské štáty EÚ a ich partneri pokúsili odstrániť najpálčivejšie nedostatky v tejto oblasti. Na rokovaní informovala Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Európskej komisie Federica Mogherini informovala ministrov o pokroku pri kreovaní tejto iniciatívy. „Oceňujeme každý návrh smerujúci k rozvoju obranných spôsobilostí rešpektujúci národné obranné ciele a koherenciu medzi procesmi v EÚ a NATO. Väčšina partnerov sa zhodla na potrebe udržať PESCO ako otvorenú platformu spolupráce členských štátov, ktorá by zohľadnila špecifiká menších členských štátov,“ uviedol minister Gajdoš.
Pri budovaní PESCO bude zároveň potrebné zladiť prebiehajúce a navrhované procesy na rozvoj obranných spôsobilostí, tak aby znamenali minimálne dodatočné administratívne zaťaženie členských štátov, ucelený harmonizovaný proces a maximálnu pridanú hodnotu pre členské štáty. Slovenská republika z tohto dôvodu plne podporuje maximálne využitie stimulov Európskeho obranného fondu a ostatných nástrojov Európskej komisie pre rozvoj obranných spôsobilostí. Rovnako je podstatné v maximálnej miere využiť pripravovaný Koordinovaný ročný prehľad o obrane (CARD) na výmenu informácií s cieľom identifikovať nedostatkové obranné spôsobilosti, hodnotiť pokrok budovania európskych obranných spôsobilostí a postupné odstraňovanie nedostatkov prostredníctvom kolaborantových projektov. Úspešnosť nového nástroja závisí od ochoty členských štátov zdieľať relevantné informácie. Skúšobná verzia CARD by mala byť spustená na jeseň 2017 a začatie úplnej implementácie sa očakáva v priebehu roka 2019.
Jedným z cieľov a výziev Únie v oblasti budovania reálne použiteľných spôsobilostí zostáva aj zefektívnenie využiteľnosti bojových skupín EÚ. V najbližších mesiacoch sa očakávajú návrhy o posilnení významu, nasaditeľnosti a využitia nástrojov rýchlej reakcie EÚ (RR – Rapid Response). Hlavným zámerom pripravovaných zmien je zvýšiť motiváciu členských štátov nasadiť vytvárané Bojové skupiny EÚ prostredníctvom zvýšenia spoločného financovania ich nasadenia. „V rámci EÚ sa formuje pomerne široký konsenzus rozšíriť spoločné financovanie nasadenia, pôsobenia a stiahnutia bojových skupín EÚ. Slovenská republika posudzuje jednotlivé návrhy, ktoré predstavujú zvýšenie nášho príspevku do EÚ a priamu záťaž pre rezort, ale môžu radikálne zvýšiť efektivitu bojových skupín EÚ, t. j. nástroja umožňujúceho riešiť operatívne bezpečnostné krízy priamo v mieste vzniku,“ ozrejmil prínosy i možné finančné dopady pre Slovensko šéf rezortu obrany Gajdoš.
