Modrotlačou nazývame indigom na modro farbenú látku zdobenú potláčaním vzorov pomocou takzvanej „rezervy“ – t.j. zmesi zamedzujúcej zafarbenie látky v mieste vzoru. Ako spôsob dekorovania látok zohrala významnú úlohu v slovenskej, rovnako ako európskej textilnej tradícii. Na naše územie sa táto technika dostala z Holandska a Nemecka v priebehu 18. storočia. Najskôr sa udomácnila v meštianskom prostredí. Do ľudového odevu a textilu prenikla v 19. storočí a rozvetvila sa do výnimočného bohatstva lokálnych podôb, prispôsobených vkusu vidieckych odberateľov. Medzi súčasných nositeľov tohto prvku a aktívne dielne patria: Martin Trnka (Púchov), Peter Trnka (Ivanka pri Dunaji) a Matej Rabada (Párnica). Na národnej úrovni bola do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska Modrotlač zapísaná za rok 2015. Predkladateľom nominácie bolo vtedy Ústredie ľudovej umeleckej výroby.
Slovenská delegácia zľava: Radoslav Ragač, Barbora Morongová, Ľubica Voľanská, Ivan Sečík, Alena Heribanová, Juraj Hamar
Predkladateľom medzinárodnej nominácie Blaudruck/Modrotisk/Kékfestés/Modrotlač – resist block printing and indigo dyeing in Europe je Rakúsko. Prípravu nominačného spisu za Slovenskú republiku zabezpečovalo a koordinovalo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve, ktoré je zodpovedné za implementáciu UNESCO Dohovoru o ochrane nehmotného kultúrneho dedičstva z roku 2003. Pre Slovenskú republiku ide o historicky prvú nomináciu podávanú spoločne s viacerými štátmi.
referát styku s médiami MK SR
