„Novela smernice kriminalizuje niektorých legálnych držiteľov strelných zbraní, a to najmä expanzných zbraní, zásobníkov nad povolenú kapacitu, či samopalov vzoru 58, ktoré sú u nás pomerne rozšírené. Negatívny dopad bude mať i na športových strelcov,“ informuje o svojom hlasovaní Sulík.
Pripomína, že po tom, ako bola v roku 2008 prijatá posledná v súčasnosti účinná revízia smernice o strelných zbraniach, mala Komisia vydať deaktivačné nariadenie. Došlo k tomu o sedem rokov neskôr, až po parížskych útokoch. „Namiesto toho, aby si Komisia priznala chybu a zlyhanie z neskorej prípravy deaktivačného nariadenia, obvinila Slovenskú republiku a vydala nezmyselný návrh, ktorý zbytočne na rok a pol zamestnal veľa kvalitných ľudí,“ vysvetľuje Sulík a zároveň dodáva, že Slovensko už pred útokmi identifikovalo problém a upravilo nedostatok vlastnej zbraňovej legislatívy.
„Deaktivačné nariadenie bolo od začiatku nepoužiteľné, technicky nepostačujúce, čo priznala i Komisia. V rámci trialógov sa na základe tlaku Európskeho parlamentu podarilo vyjednať to, že nové nariadenie vydá Komisia v máji 2017,“ píše europoslanec.
Richard Sulík v v spolupráci s českou europoslankyňou Ditou Charanzovou podal na plenárnu schôdzu takmer 30 pozmeňujúcich návrhov, ktoré by v prípade prijatia zmiernili dopad smernice a zabezpečili pre ne potrebný počet poslancov na ich podanie.
„Obrovská zmena, ktorú sa podarilo vyrokovať, je tá, že sa smernica v princípe nedotkne strelných zbraní, ktoré už ich držitelia v držbe majú,“ uvádza Sulík.
Prijatie smernice nepodporila štvrtina poslancov. Smernicu musí ešte formálne odsúhlasiť Rada Európskej únie. Stane sa tak v priebehu mesiaca, zrejme už na zasadnutí v dňoch 27-28.03.2017. Členské štáty budú mať povinnosť zabezpečiť súlad vlastných národných predpisov so smernicou do 15 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti.
