Poslanec tvrdí, že skvalitneniu vysokých škôl by určite pomohla aj akreditačná komisia zložená aj z nezávislých zahraničných odborníkov. „Dnes v nej pôsobia ľudia z domáceho prostredia. Ak by ju tvorili odborníci nezávislí od slovenských škôl, zabezpečili by sme jej objektívnosť a zabránili by sme tak akreditovaniu nekvalitných odborov,“ hovorí Gröhling.
Rovnako je podľa neho dôležité, aby ministerstvo školstva zbieralo a publikovalo údaje o uplatnení absolventov jednotlivých odborov a doplnilo ich o ďalšie údaje, ktoré odrážajú kvalitu vzdelania. „Zverejnením takýchto údajov môže vzniknúť väčší záujem o odbory a školy, ktoré ponúkajú dobré uplatnenie a naopak. Pre školy to bude tiež motivácia na prehodnotenie ponuky,“ myslí si Gröhling.
Zároveň, aby neutrpela výskumná činnosť vysokých škôl, je dôležité oddeliť normatív na študentov od príspevku na vedeckú činnosť a podporovať školy s kvalitným výskumom a publikačnou činnosťou. „Prvý pohľad na štatistiky ukáže na základný problém a to, rýchly nárast vysokých škôl a pomalý rast počtu študentov,“ hovorí poslanec s tým, že v roku 2003 sme mali 21 vysokých škôl a 96 fakúlt. „Dnes máme 32 vysokých škôl a 123 fakúlt. Počet denných študentov odvtedy stúpol len o 5 % a počet externých študentov dokonca klesol až o 40 %. Počet vysokých škôl stúpa rýchlejšie, ako počet študentov. Vysoké školy navyše prichádzajú o externých študentov a s nimi o ďalšie peniaze,“ dopĺňa Gröhling.
Ďalším dôležitým faktorom je možnosť kvalitného štúdia v zahraničí. „Aj kvôli tomu postupne klesá počet uchádzačov na slovenských školách, ktoré sú financované podľa počtu študentov. Potom znižujú nároky, aby naplnili kapacity,“ konštatuje Gröhling.
Ministerstvo sa podľa poslanca krokom k skvalitneniu vysokého školstva vyhýba a argumentuje tým, že potrebujeme v počte kvalifikovaných ľudí dobehnúť ostatné európske krajiny. „Podiel mladých ľudí, ktorí v tomto roku študujú na vysokých školách je už dnes na Slovensku aj v krajinách OECD či EÚ takmer rovnaký. Podiel by ale nemal byť zvyšovaný ani udržiavaný na úkor kvality vzdelania,“ upozorňuje.
Poslanec dodáva, že veľká časť zmien je v rukách ministra, no aktivizovať sa musia aj samotné vysoké školy. „Musia hľadať vhodné spôsoby, ako osloviť uchádzačov o štúdium aj napríklad prostredníctvom veľtrhov vysokých škôl. Často sa stáva, že české vysoké školy sa perfektne odprezentujú a oslovia veľa mladých Slovákov. Tie naše podobné udalosti mnohokrát podcenia,“ uzatvára Gröhling.
