„Školský zákon hovorí, že žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na vzdelávanie a na vytvorenie podmienok na vzdelávanie a výchovu. Jednou z nich je často asistent učiteľa, ktorý žiaka sprevádza vzdelávacím procesom. Ministerstvo však nie je zo zákona povinné prideliť financie na asistenta učiteľa. Ako je potom možné vytvoriť vhodné podmienky pre tohto žiaka? Kde sa stratilo právo žiaka na vzdelávanie, o ktorom hovorí školský zákon?“ pýta sa Gröhling.
Poslanec upozorňuje, že napríklad deti s poruchami učenia môžu s asistentom úspešne absolvovať bežnú základnú školu. Mnohé tieto deti môžu podľa neho vďaka dobrej starostlivosti a vzdelaniu viesť kvalitný život a uplatniť sa, dnešný systém im to znemožňuje.
„V septembri 2016 ministerstvo evidovalo 3903 žiadostí o úväzky na asistenta učiteľa pre viac ako 14-tisíc žiakov. Pridelených úväzkov bolo 1710, vyhovelo sa 43,8 % žiadostiam,“ hovorí Gröhling a dodáva, že každoročne stúpa dopyt po asistentoch učiteľa.
Aktuálne má takmer každá základná škola integrovaných žiakov, ktorí potrebujú asistenta. Jeho absencia podľa Gröhlinga vedie k viacerým problémom. „V priemere má jedna ZŠ takmer 13 žiakov s vývinovými poruchami učenia a menej než 1 asistenta.Aj keď nie každý takýto žiak potrebuje asistenta, je tu vidieť veľký nepomer. Na jedného školského špeciálneho pedagóga pripadá takmer 59 takýchto žiakov,“ hovorí poslanec a dodáva, že školám rovnako chýbajú výchovní poradcovia, psychológovia a špeciálni pedagógovia.
„V prípadoch, kedy asistent chýba, sa učiteľ v rámci možností venuje takémuto žiakovi. Ten ale nenapreduje tak, ako s asistentom. Môže ísť o deti, pre ktoré špeciálna škola nie je vhodná,“ vysvetľuje Branislav Gröhling. „Niekedy môže byť do triedy začlenený aj žiak, ktorý by mal byť na špeciálnej škole, no tá buď nie je dostupná, alebo si to rodič neželá. Vtedy je učiteľ bez asistenta v zúfalej situácii. Musí sa venovať žiakovi so špeciálnymi potrebami, no utrpí tak vzdelávanie zvyšku triedy,“ vysvetľuje.
Podľa poslanca existujú aj prípady, keď rodič nemá možnosť dať dieťa do špeciálnej školy a v bežnej ho odmietnu. Vtedy je donútený opustiť prácu a vzdelávať dieťa svojpomocne doma. „Integrovaný žiak, ktorý má schopnosti na to, aby navštevoval bežnú základnú školu, môže s asistentom robiť pokroky a bezproblémovo fungovať. Deti v škole sa zároveň učia tolerancii a spolunažívaniu s človekom, ktorý je iný ako oni,“ hovorí poslanec s tým, že legislatíva sa však musí v tomto smere zmeniť.
„Nie je možné hovoriť, že každé dieťa má právo na vhodné podmienky na vzdelanie a zároveň mu tieto podmienky upierať tým, že ministerstvo nezaplatí asistenta učiteľa,“ uzatvára Gröhling.
