Myslíte, že sme vystavení propagande, klamstvám, dezinformáciám, manipuláciám v poslednom čase viac ako kedykoľvek predtým?
Dnes sa to zdá byť veľmi aktuálne. Ale my o tom hovoríme už niekoľko rokov, nie je to vôbec nič nové. Vždy, za akejkoľvek situácie, za akéhokoľvek režimu, aj storočie späť, vždy existovala snaha rôznymi dezinformáciami, manipuláciami nepriateľa ovplyvniť, zmiasť, proste takto pôsobiť. Dnes sme ale v úplne inej situácii, pretože máme k dispozícii oveľa výkonnejšie nástroje, čo je práve okrem iného v rámci digitalizácie celej našej spoločnosti internet, sú to možnosti prenosu celých balíkov správ vrátane obrazov a pod., takže tá informácia je oveľa cielenejšia a môže byť jednoducho dopravená k tomu, kto ju má počuť, kto má byť tou informáciou ovplyvnený. Takže nejde o nič nové, len nás zaskočilo to, že zrazu sa tu objavila situácia, že pokusy a rozsah dezinformácií a manipulácie boli natoľko masívne, že dokonca ani Američania neboli schopní proti tomu účinne bojovať. Neviem, do akej miery sa Rusom podarilo ovplyvniť americkú spoločnosť, ale stopercentne sa im podarilo ovplyvniť českú spoločnosť, keď sa debatovalo o tom, či sa u nás vybuduje radar protiraketovej obrany, ktorá mala byť rozmiestnená čiastočne aj v Českej republike, alebo nie. My predsa tú skúsenosť máme, máme ju veľmi sofistikovanú; keby sme vykonali skutočne veľmi hlboké analýzy toho, čo sa tu v Českej republike dialo, tak by nás to, čo sa teraz dialo v Amerike, vôbec nemohlo prekvapiť. A keby si naši americkí priatelia vykonali sami analýzu toho, čo sa u nás dialo, a vyhodnotili si to pre svoje podmienky, tak by tiež nemohli byť prekvapení tým, čo sa odohralo v Spojených štátoch amerických. A ak bolo cieľom, teraz špekulujem, pretože nemám žiadny dôkaz, že by na to Putin alebo niekto priamo z Ruska vydal pokyn, ale ak hypoteticky chceli Rusi ovplyvniť americkú spoločnosť, tak ju ovplyvnili nie tým, že by ovplyvňovali priamo voľby, ale tým ovzduším a tými pocitmi narušenia integrity americkej spoločnosti, a tým by skutočne ten cieľ splnili. Správy spravodajcov hovoria, že sa Rusi pokúsili preniknúť do oblasti informácií, ale súčasne hovoria, že voľby ovplyvnené neboli. Čo sa teda stalo? Posielali falošné správy, trollov na americké weby, do americkej spoločnosti, bez toho, aby to malo ten „pozitívny efekt“ na voľbu prezidenta USA, tam ten cieľ splnený nebol, ale tak zneistili americkú spoločnosť vrátane najvyšších bezpečnostných orgánov, že si Putin musí mädliť ruky, ako sa mu to podarilo. On vlastne rozdelil americkú spoločnosť na pre a proti.
Niektorí odborníci tvrdia, že Rusi mali podobný vplyv aj na brexit. Myslíte si to tiež?
Samozrejme. Ale nie je to nič nové. V minulosti predsa bolo Československo tiež ovplyvnené, aby sme neprijali Marshallov plán. Považovalo sa to za takmer normálne, že vtedy politickými prostriedkami ovplyvnili rokovania československých predstaviteľov. To sa dialo v dobách stalinizmu, ale aj v časoch mccarthizmu v Spojených štátoch. Tieto cesty, ako ovplyvňovať tú druhú – opozičnú spoločnosť, predsa poznáme. Takže ak sa Rusom vyplatilo, aby cestou predovšetkým internetových médií začali ovplyvňovať ľudí vo Veľkej Británii, tak možno áno. Ale nemyslím si, že je to najlepší príklad, pretože nespokojnosť britských občanov s členstvom v Európskej únii bola zrejmá niekoľko rokov späť. Nie je to podľa mňa teda vec toho, že tam teraz pôsobili Rusi. Mohli tam protieurópske nálady parazitovať a mohli sa na tom nejakým spôsobom podieľať, ale myslím si, že si to predovšetkým riešili Briti sami.
Je jednoduchšie ovplyvniť výsledok, keď je spoločnosť rozdelená na približne dva rovnako veľké tábory? Potom asi nie je také ťažké pôsobiť na to, aby sa verejná mienka vychýlila na potrebnú stranu…
Samozrejme. To je najväčší problém pobaltských republík. Pretože tam je to, čo ste naznačili, tam sú ľudia, ktorí chcú veriť všetkému, čo sa im z Ruska formou rôznych poloprávd a dezinformácií cez internet prezentuje. Tam môže byť pomerne veľká časť spoločnosti, ktorú to ovplyvňuje. Myslím, že to je to najväčšie nebezpečenstvo, ktoré by sme si mali dnes uvedomovať zo všetkých tých ofenzívnych aktivít voči našej euroatlantickej komunite.
Prechovávate obavy niektorých politikov, odborníkov i tajných služieb, že ruský vplyv prerastá aj do českej štátnej správy a politiky?
Prerastá rôznym spôsobom v rôznych oblastiach, niekde viac, niekde menej. Nemám žiadne konkrétne dôkazy, ako to je v Českej republike, ale ako hovorí Bezpečnostná informačná služba vo svojich výročných správach, tak tie dôkazy existujú. A čudoval by som sa, keby k tomu nedochádzalo. Rusi tu celkom určite svoj vplyv udržujú a snažia sa ho prehĺbiť a svoje pozície nechcú opustiť. To je úplne bežné. Ostatne v oblasti ekonomiky, priemyselných vzťahov sa o to logicky pokúšajú. Svedčí o tom aj taký signál, že Zdeněk Zbytek (prednovembrový veliteľ Tankovej divízie Československej armády, ktorý sa postavil v roku 1989 proti Nežnej revolúcii, pozn. red.) bol v Rusku zvolený za Človeka roka 2016, čo ukazuje, že Česká republika je stále významným terčom záujmu zo strany Ruska. S tým musíme počítať a musíme s tým vedieť bojovať. Ale na druhú stranu nesmieme ísť do druhého extrému, že všetko, čo prichádza z Ruska, je zničujúce. To by som bol tiež nerád. Je jasné, že Rusi podporujú svoje ekonomické záujmy v Českej republike rovnako, ako Česká republika podporuje svoje ekonomické záujmy v Rusku. Ale nesmie to presahovať únosnú mieru. Ak je to férové, ak to prebieha v normálnom rozsahu, v medziach zákona, nie je dôvod sa tomu brániť.
Ako vnímate rozdielne postoje k Rusku a prezidentovi Putinovi, myslím tým rozdiel medzi končiacim a nastupujúcim americkým prezidentom, Obamom a Trumpom? Obama v súvislosti so správami spravodajských služieb, že Rusi ovplyvnili prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických, odvolal asi tri desiatky ruských diplomatov, ale sám Donald Trump ruské zásahy do poslednej chvíle odmietal. Nerobí sa dnes zahraničná politika USA od steny k stene? V prípade vyspelých demokratických spoločností nie sú také výkyvy pri výmenách v čele štátu príliš bežné, aspoň pokiaľ ide o zahraničnú politiku.
To je to, čo ma na Američanoch pomerne prekvapuje. Ako som už povedal, na to, že Rusi sa budú snažiť ovplyvniť niektoré názory, nielen v Spojených štátoch, mohli byť pripravení. Ale nerobia to len Rusi, ale takmer každý silný štát, a Spojené štáty sú dostatočne silné, takže sa snažia tiež ovplyvniť názory spoločnosti v Rusku, Číne vo svoj prospech. Príkladom sú rádiá Slobodná Európa alebo Hlas Ameriky, to je niečo podobné. Rusi dnes použili elektronické médiá, teda možnosti, ktoré im dnes dáva táto technológia, a urobili to možno sofistikovanejšie, než Američania predpokladali. Ale to ukazuje skôr na ich vlastnú chybu, pretože o kybernetických útokoch, falošných správach sa hovorí stále. Mňa skôr prekvapilo, ako dobre to mali Rusi pripravené. A Obamova administratíva tým zdôvodňuje prehru Clintonovej vo voľbách. A to je najväčší Putinov úspech. On rozkolísal celú americkú spoločnosť a rozdelil ju. Aj za tohto predpokladu, že ich spravodajcovia hovoria, že síce Rusi útoky vykonali, ale voľby neovplyvnili. Ale prečo je okolo toho humbug? Stalo sa, že Obama a jeho najbližší neuniesli to, že prehrali voľby. A touto nezmyselnou debatou následne démonizujú ruský pokus ovplyvniť americkú spoločnosť. Ovplyvnili ju oni tým, že o tom tak hovoria.
Čo hovoríte na zriadenie Centra proti terorizmu a hybridným hrozbám, ktoré sa má okrem iného tiež zaoberať bojom proti zahraničným i domácim dezinformáciám a propagande na internete? Niektorí odborníci jeho vznik vítajú, ale objavuje sa aj kritika, napríklad zo strany prezidenta Miloša Zemana, Česko podľa neho nepotrebuje mať novú ideovú políciu.
Nejaký systém boja proti terorizmu musí v Českej republike fungovať, musí byť maximálne efektívny a účinný. To nepochybne. Ale otázka je, či toto centrum bude schopné takú rolu zohrať. Má byť pomerne malé, pokiaľ viem, a malá skupina zamestnancov to nemôže zvládnuť. Malo by mať skutočne významnú koordinačnú úlohu, ale podľa mňa ani dvadsať ľudí nie je schopných obsiahnuť všetky informácie, ktoré dostanú od rôznych spravodajských služieb, policajných a finančných orgánov, kybernetických a ďalších úradov, takže štruktúra, ktorá by sa mala takto vytvoriť, by mala byť schopná koordinovať aktivity, prijímať, analyzovať a triediť informácie a robiť z nich závery. V takom malom počte ľudí sa to nedá zvládnuť, takže otázka je, aká jeho úloha bude a ako bude v tej hierarchii postavené.
Takže nesúhlasíte s názormi, že principiálne je taký úrad zbytočný a že označovať nepravdivé a lživé informácie a snahy o manipuláciu je snaha o cenzúru? Prezident Miloš Zeman dokonca tvrdí, že zamestnanci centra sú ideovo zaujatí.
Ak by tam mal byť nejaký politický podtext, tak to, samozrejme, nie je správne. Nemám presné informácie, prezident ich má, samozrejme, oveľa viac a oveľa presnejšie. Ale vychádzam z toho, že by tam mali byť ľudia odborne vzdelaní, pripravení a politicky nestranní. Z tohto pohľadu sa na to pozerám. Ale myslím, že nejaký koordinátor, nejaká organizačná štruktúra by mala byť, ale to neznamená, že to má byť presne toto. Túto úlohu môžu zohrávať organizácie, ktoré sú v štruktúre bezpečnostného systému už dnes funkčné. Nehovorím ani to, že to musí byť táto organizácia, ani to, že to nesmie byť, ale podľa môjho názoru by tu mal byť jeden orgán, ktorý by koordinoval všetky aktivity, aby sa nekrížili, aby sa informácie nestrácali, čo urobili aj Američania. Len sa obávam, že takýto malý orgán v tejto podobe nebude taký účinný, ako si tí, ktorí ho pripravujú, sľubujú.
Takže si myslíte, že v nejakej podobe, či už v tejto, alebo inej, by úrad, ktorý by sa zaoberal týmito novodobými hrozbami, mal existovať, že nie je zbytočný?
To by tu malo byť, ale znovu hovorím, že nemusia postaviť nový prvok.
Nepodceňujeme tieto snahy o ovplyvnenie spoločnosti aj my, keď tu mnohí spochybňujú zmysel Centra proti terorizmu a hybridným hrozbám, ktoré má bojovať aj proti dezinformáciám? Veď Česko čakajú dôležité parlamentné voľby a hneď v závese voľby prezidentské. A nielen u nás, vo Francúzsku sa konajú prezidentské voľby, v Nemecku a mnohých ďalších krajinách dokonca aj parlamentné. A nie je tajomstvom, že Rusi podporujú niektoré protieurópske strany v rôznych krajinách. Dá sa očakávať, že sa aktivita Rusov ešte zvýši?
Áno, zvýši sa, musíme byť pripravení na to, že sa o to pokúsia, pretože stredná Európa je pre nich veľmi významná oblasť, tak sa budú pokúšať ovplyvniť aj naše voľby. A bude na nás, ako budeme schopní to reflektovať. A ak na to nebudeme pripravení, tak sa im podarí to, čo sa podarilo v roku 2008 – 2009, keď sa rozhodovalo o zriadení radaru u nás (v Česku, pozn. red.), že zvrátili názor verejnosti úplne na opačnú stranu.
- Reklama -
