Navyše, po schválení Lisabonskej zmluvy si Európska rada na obdobie dva a pol roka volí svojho predsedu, ktorý s pomocou sekretariátu zodpovedá za úlohy organizovania fungovania Európskej rady i zastupovania EÚ navonok. To sú hlavné dôvody, pre ktoré sa strana Sloboda a Solidarita prihovára za zrušenie rotujúceho predsedníctva.
Všetky spomenuté neduhy sa prejavili aj počas slovenského predsedníctva, ktoré sa skončí o niekoľko dní. I z osobných skúseností poslancov SaS vyplýva, že po organizačnej stránke naši úradníci podujatia zvládli a Slovensko sa tak predstavilo ako krajina, ktorá má administratívne zručnosti na prijateľnej európskej úrovni. Problém je však v obsahu. „Slovenská diplomacia neponúkla občanom žiadnu príťažlivú víziu o fungovaní Európskej únie v budúcnosti, ktorá by zároveň reagovala na vystúpenie Veľkej Británie. Pridala sa len k nárekom, ktoré hovoria o celoeurópskej kríze dôvery, ale neartikulujú jej skutočné príčiny a už vôbec nie riešenia. Od slovenských vládnych predstaviteľov sme sa nedočkali odpovede na otázky, či je napríklad liekom na pokles dôvery občanov v EÚ väčšia integrácia a centralizácia alebo naopak väčšia decentralizácia a väčší dôraz na rozhodovanie národných parlamentov,“ hodnotí končiace sa predsedníctvo Slovenska EÚ poslanec NR SR za SaS a tímlíder strany pre zahraničnú politiku Martin Klus.
Podľa jeho slov v prípade postoja slovenskej diplomacie k utečeneckej kríze treba rovno hovoriť o neúspechu. Koncept efektívnej solidarity, ktorý ponúkol členským štátom premiér Robert Fico, sa dá brať ako zlý žart. „Riešenie utečeneckej krízy nespočíva v tom, že státisíce utečencov zostanú v Grécku alebo v Taliansku a Slovensko im v rámci efektívnej solidarity pošle deky a dvadsať policajtov. Východiskom je zastavenie prúdu utečencov, ktorí sa i s nasadením svojho života snažia dostať do únie. Slovensko tak premárnilo šancu pridať sa k silnejúcim hlasom, ktoré požadujú vybudovanie utečeneckých táborov mimo územia Európskej únie, ale ktoré budú v správe európskych orgánov,“ uvádza Klus.
Dodáva, že osobitnou kapitolou je téma priblíženia Európskej únie občanom aj prostredníctvom rotujúceho predsedníctva. Všetky podujatia sa odohrávali v Bratislave a v jej bezprostrednom okolí. „Pýtame sa, prečo sa ani jeden z čelných predstaviteľov EÚ alebo európskych inštitúcií nestretol s predstaviteľmi občianskej spoločnosti či vysokých škôl. Považujeme to za ďalšiu premárnenú príležitosť a chybu v politickom manažovaní predsedníctva. Symbolom slovenského predsedníctva tak zostane stretnutie európskych lídrov vo vyľudnenej Bratislave. To je však znakom odcudzenia európskej politiky od európskej verejnosti,“ deklaruje poslanec.
Na margo symbolov podotýka, že kauza, ktorá vznikla okolo slávnostného predstavenia loga, ukázala, že klientelizmus, korupcia a arogancia mocných sú pevnou súčasťou slovenskej politiky. „Myšlienková podstata Európskej únie ako spoločenstva národov, ktoré spájajú férové pravidlá, spravodlivosť a čestnosť, vláde Roberta Fica opäť unikla,“ uzatvára Klus.
