Nesmieme čakať na zázraky, hovorí vo vianočnom rozhovore europoslankyňa Žitňanská. Dotkla sa aj pomoci pre chorých a migrantov

0
Europoslankyňa Jana Žitňanská (Autor: SITA)
V EP sa venujete znevýhodneným a opomínaným skupinám obyvateľstva – ľudom s postihnutím, chorým v nemocniciach. Ako im uľahčiť sviatky?

Každý z nás môže ľuďom v núdzi pomáhať, a nielen počas sviatkov. Niekedy stačí prejaviť záujem, navštíviť týchto ľudí, vypočuť si ich. Cez zbierky je možné im pomôcť aj materiálne. My politici však máme aj ďalšiu zodpovednosť, a síce prijímať také zákony, opatrenia, politiky, aby ich život bol dôstojný. 
 
Ako by ste spríjemniť ťažko chorým deťom pobyt v nemocnici počas vianočných sviatkov?

Ten najcennejší dar, ktorý by si každé choré dieťatko aj jeho rodič priali, a síce zdravie, žiaľ, neviem darovať. To, čo vieme a čo každý z nás môže urobiť, je okrem modlitby za tieto deti a ich rodiny darovať niečo, čo im na oddelení aspoň trochu spríjemní čas. 
 
Listom ste vyzvali ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby rešpektoval právo dieťaťa mať počas hospitalizácie pri sebe rodiča alebo jeho zástupcu. Mali ste nejakú odozvu? Aké podniknete ďalšie kroky?

Už som absolvovala stretnutie na ministerstve zdravotníctva so štátnym tajomníkom Stanislavom Špánikom, ktorý sa na moju veľkú radosť stotožňuje s názorom, aby dieťa malo právo byť sprevádzané rodičom počas hospitalizácie. Dohodli sme sa, že budeme na tejto téme spolupracovať. Dávam teraz dokopy analýzy, ako je toto právo ukotvené vo zvyšných krajinách EÚ, a budeme sa snažiť inšpirovať sa od tých najúspešnejších.
 
Podľa údajov organizácie UNICEF na svete žije 75 miliónov detí, ktoré kvôli vojnovým konfliktom, prírodným katastrofám či iným krízovým situáciám nemôžu navštevovať školy. Ako im môže bežný človek pomôcť okrem finančného daru?

Záujmom, súcitom, snahou pomáhať tým menej šťastným ľuďom naokolo, usilovať sa o dobro. To dobro sa zvyčajne šíri, dobré príklady priťahujú, väčšina ľudí chce byť dobrá a naša spoločnosť by bola lepšia. A lepšie by potom vedela pomáhať aj deťom, o ktorých ste hovorili.
 
Viete si predstaviť nejaké gesto, ktoré by mohli spraviť kresťania voči migrantom pri príležitosti Vianoc?

Najúčinnejšie gesto sa týka nášho vnútra: aby sme si uvedomili, že každý človek je človek, že mnohí ľudia utekajú zo svojich domovov pred prenasledovaním, mučením, zabíjaním, pred vojnou. Ak by si každý kresťan aspoň na chvíľku vo svojom vnútri uvedomil toto, bolo by to pre utečencov viac ako len veľké gesto.
 

Kde je hranica medzi kresťanskou pomocou blížnym (migrantom) a zodpovednou migračnou politikou?

Podľa mňa je táto hranica v uvedomení si, kým ako ľudia žijúci v Európe sme a kým chceme byť. Keď v tom budeme mať jasno, potom pomoc utečencom nebude zdrojom strachu a neznášanlivosti. Pomáhať blížnemu v núdzi patrí medzi základné kresťanské cnosti, a zároveň majú mnohé európske krajiny bohaté skúsenosti – dobré aj zlé -, z ktorých sa môžeme pri hľadaní “zodpovednej migračnej politiky” dostatočne poučiť, aby sme kopírovali úspešné príbehy a vyhýbali sa minulým chybám.
 
Váš kolega z EP Branislav Škripek bol v utečeneckých táboroch v Libanone, kde sú kresťania šikanovaní a bití a kresťanské ženy znásilňované. Prečo sa to deje a ako tomu zabrániť?  

Aj ja som mala možnosť osobne sa stretnúť so zástupcami či už kresťanov alebo jezídov, ktorí mi opísali, akej diskriminácii a násiliu sú vystavovaní. To, čo okrem doterajšej pomoci určite môžeme urobiť, je, že budeme podporovať možnosti, aby mohli získať ochranu a pomoc aj mimo utečeneckých táborov, v rôznych komunitách a podobne. 
 
Aký je Váš postoj k islamu? Je zlučiteľný s európskou kultúrou a kresťanskými sviatkami?

Islam je veľké náboženstvo, ktoré ako kresťanka rešpektujem, a rovnaký rešpekt očakávam od moslimov voči kresťanstvu. Európska kultúra je definovaná predovšetkým židovsko-kresťanskou tradíciou – a aj naše sviatky. V tomto ohľade netreba nič zlučovať: každá spoločnosť by mala chrániť svoju tradíciu a ctiť sviatky, a rešpektovať tradíciu a sviatky iných kultúr.
 
Kresťanské strany navrhujú, aby boli v nedeľu a počas sviatkov obchody zatvorené, tak ako je to napríklad v Rakúsku a Belgicku. Čo by ste odkázali kritikom, ktorí tvrdia, že toto si má trh regulovať sám a štát by do toho nemal zasahovať?

Podľa mňa by sa vláda mala usilovať o vytvorenie takého prostredia, aby vznikali pracovné miesta s dôstojnou mzdou, aby ľudia mali možnosť si vybrať dobré zamestnanie a zamestnávateľa. Každý zamestnanec aj zamestnávateľ by mal mať slobodnú možnosť rozhodovať sa, či chce slúžiť zákazníkom cez deň alebo v noci, cez pracovný týždeň alebo cez víkend. S tým, že za takúto prácu by sa skôr mohol zaviesť nejaký vyšší príplatok. Terajšia zákonná úprava, ktorá zakazuje predávať na Štedrý deň poobede, v Prvý sviatok vianočný, na Nový rok a na Veľkonočnú nedeľu, sa mi zdá byť dostatočná.
 
Čo by ste popriali Slovákom na Vianoce?

Veľa láskavosti a súcitu. K sebe, svojim blízkym, ale aj k cudzím ľuďom. Pred Vianocami vidíme, ako mnohí prispievajú na charitu, ako dokážu byť spolupatriční. Tak nech nám toto dobro zostane aj (potom), keď sa Vianoce skončia. A do nového roku prajem každému zdravie, lebo nie je samozrejmé. Rovnako aj pokoj a rozum, aby ľudia šírili viac nádej ako hnev a strach.
 
Čo čaká Európu v roku 2017?

Ťažké časy. Veľa politikov v mnohých európskych krajinách šíri hnev a snaží sa na hneve stavať svoju popularitu. Na druhej strane veľa politikov v mnohých krajinách nerieši problémy, s ktorými ľudia každodenne bojujú, čo okrem toho hnevu prináša aj apatiu, znechutenie, neochotu akokoľvek sa angažovať. Ak sa tieto dve veci spoja, je to veľmi nebezpečné. Ak chceme zostať slobodní, ak chceme žiť v dobrej spoločnosti, nesmieme čakať na zázraky, ale sami sa pokúšať o malé zázraky okolo seba. V tom je podľa mňa nádej, že aj tieto ťažké časy zvládneme.
 
- Reklama -