Včera, 19.11. sme si pripomenuli Svetový deň prevencie týrania detí. Je smutnou pripomienkou, že násilie sa týka nielen dospelých, nijako sa nevyhýba ani deťom. Deti sú bezbranné a potrebujú cítiť lásku. No, nie každému je to dopriate. Ničí ich ľahostajnosť, nezáujem, domáce násilie, psychické a fyzické týranie a zneužívanie. K znakom sme však často hluchí a slepí. Niekedy z nezáujmu, zo strachu, niekedy privierame oči v domnení, že nás sa to netýka.
Je našou zodpovednosťou chrániť deti. Za posledných niekoľko rokov sa prevalilo niekoľko prípadov, ktoré otriasli celou spoločnosťou. Utýraná Lucka, odobratý Marko či dievčina z resocializačného zariadenia, kde doteraz vedenie popiera, že sa tam udialo zneužitie na zverenej osobe.
Je nutné robiť pravidelne revíziu nielen zákonov, ale i ľudí, ktorí s deťmi pracujú. Je nutné hľadať v systéme diery, vďaka ktorým naše deti nedostávajú opateru akú si zaslúžia. Oni sú našou budúcnosťou, preto sa nesmieme tváriť, že každý podnet voči práci úradov berú naši zodpovední ako útok na ich dielo a nie ako snahu na zlepšenie systému.
