Novelu rokovacieho poriadku pripravila skupina poslancov vládnej koalície, podľa ktorých jej cieľom je zabezpečenie ochrany efektívneho fungovania národnej rady počas jej schôdzí. Schválený zákon napríklad stanovuje maximálny čas prejavu poslanca v rozprave pléna parlamentu, zakazuje používanie zvukových, obrazových a zvukovo-obrazových pomôcok v rozprave, zakazuje vnášať jedlo do rokovacej sály národnej rady.
Prezident považuje otázku politickej kultúry, úrovne a obsahu politickej diskusie vrátane rokovaní pléna národnej rady za jeden z faktorov ovplyvňujúcich dôveru občanov v štát a jeho inštitúcie. Zároveň však pochybuje, či je možné efektívne nariadiť prostredníctvom zákona to, čo sa prirodzene považuje za vec dobrých mravov a základnej slušnosti zvolených politických reprezentantov.
Hlava štátu v odôvodnení vrátenia zákona zároveň upozorňuje, že postup, aký zvolili predkladatelia novely pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.
V demokratickej spoločnosti je podľa Andreja Kisku prirodzené, že rozhodnutia sa prijímajú väčšinovo a menšina iste nemá právo na to, aby sa všetky jej predstavy presadili. Väčšina však nemá právo odmietnuť s ňou o nich diskutovať, či dokonca odmietnuť sa podrobiť kontrole z jej strany. „Ak je tu snaha o zvýšenie kultúry rokovaní parlamentu, potom poukazujem na to, že väčšina je vždy v pozícii moci, a preto má v prvom rade ona svojím prístupom, rešpektovaním písaných aj nepísaných pravidiel a vyvodzovaním politickej zodpovednosti ísť v oblasti politickej kultúry príkladom,“ dodal prezident.
Hlava štátu je zároveň presvedčená, že súčasná právna úprava obsahuje dostatočné mechanizmy na zabezpečenie efektívneho fungovania národnej rady a že schválená novela pripúšťa už šikanózne riadenie schôdzí pléna parlamentu.
Prezident vo svojom rozhodnutí poukazuje aj na legislatívno-technické nedostatky schválenej novely vrátane nejednoznačnosti terminológie. Napríklad pri opakovanom hlasovaní o procedurálnom návrhu v tej istej veci, pri prerokúvaní návrhu uchádzačov o miesta kandidátov na sudcov ústavného súdu v ústavnoprávnom výbore parlamentu.
Z uvedených dôvodov hlava štátu navrhuje národnej rade neprijať zákon ako celok.
