V súčasnosti sa riešia hlavne otázky spojené s právami na kvalitnú sociálnu a zdravotnú starostlivosť, na zdravé životné prostredie, otázky kvality života ľudí chronicky a terminálne chorých, na ľudí so zdravotným postihnutím. Sociálny pracovník v zdravotníckom zariadení vykonáva najmä administratívu, vedie agendy, sociálne anamnézy, zúčastňuje sa vizít, vykonáva vyhľadávaciu činnosť, sociálne poradenstvo, intervenciu v prípade problémov terapeutické pôsobenie, usmernenie spôsobu života, sledovanie škodlivých vplyvov prostredia, spolupracuje s rodinnými príslušníkmi, zamestnávateľmi, inými subjektmi poskytujúcimi sociálnu pomoc, pracuje v teréne. Sociálna starostlivosť výrazne ovplyvňuje zdravotný stav pacienta.
Naopak zlý zdravotný stav má za následok závislosť a zvýšenú potrebu sociálnej starostlivosti. Pri dobrej spolupráci sociálneho pracovníka s chorým a jeho rodinou je možné priaznivo ovplyvniť priebeh a prognózu ochorenia. Profesionálne zameranie robí sociálneho pracovníka kompetentným a odborne spôsobilým pre poskytovanie sociálnej práce v zdravotníctve. Sociálny pracovník je rovnocenným členom odborného tímu. Sociálna práca v zdravotníctve nie je neznáma oblasť, ale málo prezentovaná.
(Autorka je okresná predsedníčka Klubu žien SNS – Marína v Považskej Bystrici.)
