Bloger Benčík udrel do kotlebovcov ako ešte nikto. Chcem, aby ľudia videli aj ich odvrátenú tvár, vraví pre PL

0
Ján Levoslav Benčík s Petrom Kalmusom. (Autor: Archív J. L. B.)

Ste známy najmä „lovením“ internetových prejavov a statusov, ktoré hraničia s extrémizmom. Vo veľkej miere poukazujete na výroky a názory členov či sympatizantov so stranou ĽS NS. Ako sa to ale celé začalo a prečo to vlastne robíte?

Myslíte len ĽS NS?

Myslím, ako ste sa k tomuto „hobby“ dostali vo všeobecnosti…

Hovoril som to už vo viacerých rozhovoroch, preto sa budem zrejme opakovať a tým, ktorých tam spomínam, sa to vonkoncom nepáči. Ide najmä o Tibora Rostása, aj keď ono sa to vyslovuje Roštáš, lebo je to pôvodne maďarské meno, aj keď on si to zmenil a dĺžeň si škrtol. Na sklonku roku 2012 som sa náhodne dostal na Facebooku do konfrontácie s pánom Rostásom a jeho priaznivcami na stránke Mlčanie. Vtedy som vlastne prvýkrát nazrel do hlbín konšpiračnej scény a v negatívnom zmysle ma to dosť zaujalo. Až tak by som sa do toho nezahĺbil, ak by vzápätí nevzniklo internetové rádio Slobodný vysielač.

Hneď v jednej z prvých relácií Norberta Lichtnera vystúpil aj Tibor Rostás a pustili sa do mňa a Mariana Jaslovského. Dokopy o mne nevedeli nič, len to, čo vyčítali z pár fotografií, ktoré som mal uverejnené na Facebooku z obdobia, keď som sa angažoval vo VPN (Verejnosť proti násiliu – pozn. redakcie). Na moju adresu povedali toľko nezmyselných vecí, že ma to poriadne naštvalo. Nebol som zvyknutý, aby ma verejne spomínali v nejakom rádiu a zverejňovali o mne klamstvá.

Tak som sa na túto scénu zameral a začal som ich trochu sledovať a až po tohoročných marcových voľbách som sa začal venovať pravicovému extrémizmu, konkrétne Kotlebovej strane. Dovtedy som ich považoval len za exotov, ktorí síce môžu byť potenciálne nebezpeční, ale pripadali mi skôr na smiech a bez podpory. Ich výsledok ma prekvapil. Zrejme to, čo hovoria na verejnosti, majú dobre naučené, no ja chcem, aby ľudia videli aj ich odvrátenú tvár.  

Myslíte si, že u straníkov ĽS NS či ich sympatizantov ide o určitý druh pretvárky?

Pochopiteľne. Robia to tak, aby nestratili svojich skalných, preto sa na tému holokaustu či vojnového slovenského štátu vyjadrujú tak, že oni nie sú historici a nechcú sa k tomu vyjadrovať, no hovoria, že aj toto obdobie malo svoje pozitívne stránky. Vo svojich statusoch sú ale občas úprimnejší, akoby chceli, a v nich tak trochu vidíte ich pravú tvár. Závoj sa tým pádom odhrnul a maska spadla. Im sa to, samozrejme, veľmi nepáči.

Ste známy aj ako milovník prírody. Ako ste sa dostali zároveň aj k virtuálnemu svetu internetu? Tieto dve záľuby k sebe až tak nepasujú…

Keď som odišiel do dôchodku, tak som si kúpil počítač a časom mi syn urobil aj profil na Facebooku, a ako hovorím, k týmto veciam som sa dostal dosť veľkou náhodou. Nie sú len pekné dni, keď sa dá chodiť do prírody. Sú aj škaredé a vtedy sa venujem aj takýmto veciam.

Vo veľkej miere, potom ako upozorníte na konkrétny profil či status, začínajú z internetu miznúť, a napríklad autority z ĽS NS či majitelia účtov prehlásia, že neboli ich. Ako sa dá vôbec týmto ľuďom dokázať, že išlo o nich a nie nejakých „napodobovačov“?

K dokazovaniu dochádza, až keď sa o tieto osoby začne zaujímať polícia a, nebodaj, ich vyšetrovať. Nie som síce IT expert, no zdá sa mi až smiešne, keď niekto zapiera, že to je jeho stránka a pritom tam má plno osobných fotografií, kopec priateľov z tohto okolia a najviac paradoxné mi javí to, keď to povie nejaký stokilový chlap, ktorý má v osobnom držaní niekoľko zbraní a s jednou z nich chodí dokonca aj do parlamentu. Potom si zrazu zmaže profil a tvrdí, že on žiadny nemá. Ako malý školáčik. Podobne to urobil aj Mazurek, no nie na základe môjho blogu. Potom ale tiež tvrdil, že to nie je jeho profil a keď bol vyšetrovaný, odmietol vypovedať, zrejme preto, aby sa vyhol krivej výpovedi.

Spomínate Milana Mazureka, práve status o holokauste a Hitlerovi prešetrovala polícia, ale aj generálna prokuratúra. Tá prednedávnom zhodnotila, že sa Mazurek nijako neprevinil a nešlo o popieranie holokaustu. Myslíte, že ide o správne rozhodnutie?

Na jednej stránke chápem ťažkosti vyšetrovateľa či prokurátora v tejto veci. Zrejme je problém ho prepojiť s týmto profilom, lebo Facebook ako taký v otázke extrémistov príliš nespolupracuje a ťažko poskytuje konkrétne údaje. Ak by to zdôvodnili po tejto stránke, tak to chápem. Čo ale nechápem, je napríklad aj to, čo uviedol pán vyšetrovateľ. Citujem: „Len pre úplnosť je nutné uviesť, že v demokratickej spoločnosti je neprijateľné, aby sa kriminalizovali určité prejavy či skôr len výroky vytrhnuté z kontextu prejavu a to z toho dôvodu, že s nimi iná osoba v zásade nesúhlasí, respektíve, že ich podľa svojho subjektívneho presvedčenia považuje ako urážlivé, a tým zasahuje do slobôd iných osôb.“ Napriek tomu, že máme v zákone jasne zakotvený trestný čin popierania holokaustu, sa tu hovorí, že to je len nejaký prejav či výrok vytrhnutý z kontextu. Neviem, či je úlohou policajného vyšetrovateľa hodnotiť takéto veci, ktoré zákon jednoznačne označuje ako trestný čin. Zarazilo ma, akým spôsobom sa to zamietlo pod koberec.

Mnohí vaši sympatizanti tvrdia, že vo veľkej miere nahrádzate prácu polície týkajúcu sa problematiky extrémizmu na internete. Kontaktovala vás niekedy polícia ohľadom pomoci alebo spolupráce?

To určite nie, ale bol som vypovedať na základe mojich blogov vo veci poslanca Krupu a poslanca Mazureka. Zavolal mi samotný vyšetrovateľ z Trenčína, ktorý ma poprosil, keďže som o tom napísal blog, či by som bol ochotný svedčiť v tejto veci. Podobne ma oslovil aj vyšetrovateľ z Prešova. Môžem povedať, že sa ku mne správali korektne a zdá sa mi, že vyšetrovateľ z Trenčína začal Krupu aj trestne stíhať, no ako sa to skončilo, o tom už nemám žiadnu ďalšiu vedomosť. Ale dostalo sa mi do uší, že polícia moje blogy o extrémistoch sleduje a číta.

Máte medzi svojimi „úlovkami“ aj tzv. veľké ryby? Prípady, na ktoré nezabudnete?

Ako prvý ma zaujal Rostás-obchodník s konšpiračným secondhandom. Skrátka, našiel dieru na trhu a zaplnil ju či už svojimi knihami, reláciami v rádiu, či neskôr časopisom Zem a Vek, na ktorom očividne celkom dobre profituje, lebo sa zdá, že sa mu darí viac než dobre. Jazdí si na nádhernom žrebcovi menom Jago a ročne strávi niekoľko dovoleniek v exotických krajinách. Zrejme mu táto činnosť dosť dobre vynáša. Kritizuje súčasné pomery a to, že ľudia žijú v biede, no na jeho životnom štýle sa to veľmi neodráža.

Takže sa dá povedať, že to bol úvodný „prípad“ vašej „kariéry“? 

Áno, bol taký úvodný. Potom ma zaujali aj ďalší exoti zo Slobodného vysielača ako Norbert Lichtner či Ľubomír Huďo, ktorí nedávno zakladali aj napríklad televíziu INTV, ktorá už patrí do minulosti. O Huďovi a jeho minulosti som tiež napísal blog a dokonca preň na mňa podal trestné oznámenie. Títo, ale najmä postavy a postavičky z konšpiračnej a pravicovo-extrémistickej sféry nie sú žiadne osobnosti, sú to skôr bizarné osôbky, ktoré za osobnosti určite nepovažujem a určite by som sa nechválil tým, že som na nich niečo našiel. Ide mi len o to, aby som ukázal pravú tvár funkcionárov, poslancov či členov a sympatizantov Kotlebovej strany alebo ďalších extrémistických zoskupení. Momentálne sa napríklad veľmi aktivizuje Slovenské hnutie obrody. Na pondelok ma predvolali na políciu, zrejme v súvislosti s blogom, ktorý som napísal. Oni urobili taký album s názvom: Konšpirátori, ktorí šíria propagandu Bruselu a tu sa komentujúci urážlivo vyjadrujú aj na adresu prezidenta a iných ústavných činiteľov, novinárov či ľudí z tretieho sektora.

Osobitou kapitolou sú aj vaše príspevky o Slovákoch, ktorí bojujú v Donecku na strane proruských separatistov. Istý Mário Reitman sa na vás poriadne zameral. Dokonca na Facebooku uverejnil fotku náboja s vaším menom. Aký to je pocit vedieť, že niekto vás má tak v zuboch, že pristúpi k niečomu takto extrémnemu?

Nie je to najlepší pocit. Musím sa priznať, že toto je jediný prípad, keď som sa obrátil na políciu, ktorá voči nemu vzniesla obvinenie za prečin nebezpečného vyhrážania.

Viete ako polícia v tomto prípade ďalej postupuje?

O tom vôbec nie som informovaný, len som dostal uvedomenie o vznesení obvinenia. No a keďže nie je na území Slovenskej republiky, tak stíhanie bude zrejme prerušené. Mimochodom, Reitman bol aj v minulosti viackrát stíhaný ešte v čase, keď sa nachádzal na území Slovenskej republiky. Ako začal bojovať na Ukrajine, tak najskôr bol v Luhansku, kde bol zranený, liečil sa v Rusku a potom sa vrátil na Slovensko a následne na to sa bez problémov vrátil opäť na Ukrajinu, tentokrát do Donecka. K tomuto žoldnierovi bojujúcemu na Ukrajine, ale aj k extrémistom a konšpirátorom vo všeobecnosti by som povedal toto: Je to všetko premiešané. Práve s menami ako Mário Reitman či ďalší žoldnier bojujúci na Ukrajine, Štefan Potocký, som sa stretol už skôr práve v okruhu ľudí okolo Rostása a Lichtnera.

Vyjadruje sa na vašu adresu Reitman aj naďalej?

Sporadicky ma na profile spomenie. Urobil tak aj nedávno, neviem, či voči mojej osobe trpí nejakou posadnutosťou, alebo čo.

Povedali ste, že v prípade Reitmana ste kontaktovali políciu. Ako pristupujete k ďalším vyhrážkam? Treba spomenúť, že ich nie je málo…

No ako sa už len k tomu môžem stavať? Prečítam si a hodím to za hlavu. Niektoré človeka trochu zamrzia, no vo väčšine prípadov sú to jalové vyhrážky a útoky, v ktorých napríklad kritizujú moju fyzickú podobu, atď… Často sú to úplné výmysly. Dozvedel som sa napríklad, že som liečený alkoholik či feťák a že moja bývalá manželka (smiech) je vraj šéfka štatistického úradu. Pokiaľ viem, volá sa Benkovičová, nikdy som ju nevidel a v živote som žiadnu bývalú manželku nemal (smiech). S jednou manželkou žijem 41 rokov (smiech). Alebo iný prípad. Fejkový profil, ktorý tvrdí, že pracuje ako kuchár v istom hoteli v Škótsku napíše, že som ho udal jeho šéfovi ako rusofila. A keď kontaktujete ten hotel, dozviete sa, samozrejme, že nik taký tam nepracuje. A Tibor Rostás, šéfredaktor konšpiračného časopisu, ktorý chodí prosiť o podporu na ruskú ambasádu a svoj plátok prezentuje ako „mienkotvorné médium“, toto tvrdenie zverejní na svojom profile ako zjavenú pravdu. Človek sa skrátka dočíta úplné bizarnosti.

Spôsobili virtuálne vyhrážky, že ste viac ostražitejší?

Trochu možno aj áno, no mám už svoj vek a nepohybujem sa na miestach, kde by zrejme hrozilo napadnutie takýmito osobami. Mnohí z nich sú len takí facebookoví krikľúni, ktorí sa cítia dobre ako hrdinovia, keď niečo takéto napíšu. Nevšímam si to, nereagujem a neodpovedám.

Poslanec za Smer-SD sa prezentuje ako bojovník proti extrémizmu, dokonca sa prednedávnom podujal, že bude svojimi humorne ladenými komentármi na Facebooku „prevychovávať“ Mariana Kotlebu. Je tiež iniciátorom vzniku parlamentného výboru proti extrémizmu. Čo hovoríte na túto aktivitu poslanca Blahu?

Na jednej strane akékoľvek zásadné stanovisko proti neonacizmu, extrémizmu a fašizmu, samozrejme, prijímam kladne. Cením si teda aj tieto aktivity pána Blahu. Podpísal aj iniciatívu Stop fašizmu, ktorú som podpísal aj ja. Svojím spôsobom som vlastne spolupracoval aj s jej tvorcami. Na druhej strane pán Blaha uznáva Che Guevaru, Fidela Castra, vychvaľuje režim na Kube a nadáva na Ameriku. Tá má, samozrejme, tiež svoje chyby, ale šíriť okolo USA len negatívne názory, nekriticky chváliť Rusko a Putina a nazývať ukrajinských vlastencov neonacistami je trochu za čiarou. Svojím spôsobom ľavicový extrémista kritizuje pravicový extrémizmus. Inak pán poslanec Blaha a najmä jeho stranícky šéf či minister vnútra mali v otázke imigrantov vyhlásenia, ktoré boli na nerozoznanie od rétoriky Kotlebovej strany. Toto mi prekáža, lebo je to celkom bizarné.

Vyskytuje sa podľa vás v parlamentnej SNS nacionalizmus?

Nacionalizmus ako taký nikdy nie je zdravý, zdravé je vlastenectvo či patriotizmus. Je to úplne iná kategória. Jedna vec je byť hrdý na svoj národ a na svoju vlasť, druhá vec je, keď to skĺzne do šovinizmu a nenávisti k iným národom.

Vyskytujú sa, podľa vás, tieto vlastnosti v SNS?

Mám svoju pamäť a sledujem to už od roku 1990, keď vznikali a keď sa hovorilo: „Zo strany rodnej, šup do národnej.“ Nejeden takýto prebudený a hlasno kričiaci národovec mal takúto minulosť a je v strane doteraz. Či už bol na čele Víťazoslav Móric, dnes majiteľ Železničných opravovní, či Jozef Prokeš, Ľudovít Černák, Anna Malíková alebo Ján Slota, ktorý je tiež za vodou a jeho majetok sa odhaduje na mnoho miliónov, tak vieme, akú mala strana za ich pôsobenia povesť. Tiež sme nezabudli ani na emisie či kauzu nástenka a milióny, ktoré poputovali zo štátneho rozpočtu na účty a do vreciek náhle prebudených ohnivých národovcov.

Náznaky sú aj teraz. V tlači vychádzajú články o politickej, ale aj majetkovej minulosti súčasného predsedu. Aby ma táto strana presvedčila, že jej ide najmä o Slovensko a vlastenectvo, tak má ešte čo robiť. Obávam sa, že táto strana s historickou slovenskou národnou stranou, ktorú viedol Martin Rázus, nemá spoločné absolútne nič. 

- Reklama -