Ešte do konca mesiaca (rozhovor je z 27. 9. – pozn. redakcie) ste riaditeľom Kunsthalle Bratislava, no v súčasnosti máte už svoju kanceláriu vypratanú. Prečo ako šéf tejto inštitúcie končíte?
Generálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie (SNG) Alexandra Kusá v RTVS povedala, že tím dvanástich ľudí nepotrebuje vedenie. Oficiálne dôvody som sa nedozvedel a o neoficiálnych sa môžeme len dohadovať.
Aké sú tie neoficiálne?
Národné osvetové centrum (NOC) malo dlhodobý problém pri spolupráci s Kunsthalle. Bolo jasné, že Kunsthalle umiestniť do NOC nebol dobrý nápad a dokonca na to môže doplatiť. NOC dlhodobo spochybňovalo kompetentnosť vedenia Kunsthalle. Prísľub od ministra kultúry bol taký, že sa Kunsthalle osamostatní a že sa k tejto téme dostaneme po voľbách. No po voľbách sme sa len dozvedeli, bez toho, aby sa uskutočnila akákoľvek analýza, či už čísiel, alebo argumentov, že Kunsthalle sa stáva súčasťou SNG.
Zdá sa, že nad Kunsthalle sa už od jej založenia vznáša dosť problémov. Prečo je táto inštitúcia taká problémová?
Sen o Kunsthalle trval 25 rokov. Počas dlhého čakania na novú inštitúciu si veľa ľudí projektovalo jej fungovanie a následne ju, prirodzene, podrobovali dôslednej kritike. Spojenie s NOC prinášalo komplikáciu vzťahov na všetkých úrovniach od dodávateľov, cez umelcov až po zahraničných partnerov. Naše žiadosti o riešenie problémov na úrovni ministerstva neboli vypočuté. Zamestnancom NOC navyše s naším príchodom rádovo pribudla práca, čo spôsobovalo ďalšie nedorozumenia. Úmysel zaradiť nás pod národnú galériu mal v tomto zmysle väčšiu legitimitu, lebo je časťou svojej činnosti Kunsthalle bližšia. Nikto nevyhodnotil ale to, že pre zdravo sa vyvíjajúcu umeleckú scénu je dôležitá pluralita inštitúcií. Nie jediná národná galéria, ktorá bude zastrešovať všetky galérie. S týmto úmyslom bola Kunsthalle aj zriadená ministerstvom kultúry a v týchto intenciách sme aj pripravovali jej koncepciu.
Ako sa uskutočnilo zlúčenie Kunsthalle so SNG?
K prvému júlu sa vykonala delimitácia. Príprava delimitácie bola za zatvorenými dverami na úrovni NOC – SNG. Na jedinom stretnutí nás spolu so šéfkurátorom Richardom Gregorom vedenie SNG informovalo, že sa v programe pokračovať nebude a že by sme si mali sami čo najskôr napísať výpovede. Skutočnosť je ale taká, že výpovede sme dobrovoľne podať odmietli.
Čo znamená, že v programe Kunsthalle sa nebude pokračovať?
Tá informácia hovorila primárne to, že veľká medzinárodná výstava s názvom Between democracies, ktorá bola dva roky pripravovaná a premiérovaná v Johanesburgu, sa neuskutoční. Napriek tomu, že bola dotiahnutá do takých detailov, že v Johanesburgu už vytlačili aj katalóg.
Nesľubovala SNG, že zlučovanie nebude mať vplyv na program Kunsthalle?
Verejne bolo deklarované, že SNG bude nielenže pokračovať v programe a zachová identitu Kunsthalle, ale aj celý tím. No veľmi rýchlo viacero ľudí dostalo výpovede.
Spomenuli ste, že spolu s kurátorom ste si mali dobrovoľne napísať výpovede. Kto musel z Kunsthalle ešte odísť?
Celé ekonomické oddelenie, čo sú dve kolegyne a ešte zamestnankyňa knižnice, ktorá bola v skúšobnej lehote. Zatiaľ teda spolu piati z trinásťčlenného tímu.
Minister kultúry Marek Maďarič pred budovou bratislavskej Kunsthalle. Zdroj: TASR
Viete, kto vás nahradí?
To je otázka, ktorú ja neviem zodpovedať. Keďže moje miesto z organizačných dôvodov zrušili, tak SNG nemôže vypísať konkurz a ani nikoho na post riaditeľa zamestnať. Predpokladám, že Kunsthalle bude dočasne bez vedenia a po pol roku právny stav umožní, aby sa uskutočnil medzinárodný konkurz.
Bude ešte táto inštitúcia nejakým spôsobom normálne fungovať?
Normálne fungujúca inštitúcia musí mať svoju autonómiu. Dramaturgickú, personálnu aj finančnú. Teraz sa z Kunsthalle stane výstavný priestor SNG, čoho dôkazom sú aj pripravované výstavy. SNG otvára Sen x skutočnosť / Umenie & Propaganda 1935 – 45 a KHB sprievodnú výstavu A je tu zas? Slovenský štát v súčasnom umení. Podobné spolupráce sme, samozrejme, v minulosti plánovali a môžu byť prínosom, je ale absurdné zvoliť pre oba projekty takmer identický kurátorský tím. Kunsthalle nemá dnes ani žiadneho zamestnanca, ktorý by mohol pokračovať v iniciovaných medzinárodných kontaktoch, pričom práve zviditeľňovanie slovenského umenia v zahraničí bolo jedným z hlavných poslaní Kunsthalle.
Čo všetko riaditeľka SNG deklarovala ešte pred zlúčením galérie s Kunsthalle?
Týkalo sa to najmä programových a personálnych otázok. Keď sme sa na ministerstve kultúry neoficiálne dozvedeli, že dôjde k delimitácii, tak som hneď po pár minútach volal generálnej riaditeľke Kusej. Mal som množstvo otázok, a ona nielenže naše stretnutie odmietla, ale toto stretnutie sa niekoľko týždňov ani neuskutočnilo. Vtedy som potreboval predovšetkým upokojiť kolegov, ktorých som pre myšlienku Kunsthalle nadchol a zamestnal a cítil som sa ako riaditeľ zodpovedný povedať im, aká bude ich ďalšia budúcnosť. Jediná informácia, ktorá pochádzala v tom čase zo SNG bola taká, že programu a ani personálnych zmien sa delimitácia týkať nebude. Realita ale veľmi rýchlo ukázala, že SNG nás všetkých klamala.
Prečo si myslíte, že k tejto čistke v Kunsthalle vôbec došlo?
Je ťažké presne identifikovať, či to bolo vďaka intrigám NOC, na priamy príkaz z ministerstva kultúry alebo išlo o nadprácu vedenia SNG, ktoré chcelo túto príležitosť využiť na zmocnenie sa priestorov Kunsthalle a organizovanie sprievodných podujatí svojich výstav. SNG tiež podľahla tlaku organizátorov podujatí, ktorý priestory Domu umenia v minulosti zvykovo využívali.
Stane sa teraz z Kunsthalle akýsi satelit SNG?
Pri vytváraní koncepcie programu v Kunsthalle som si uvedomoval, že musíme byť pomerne radikálni, a to aj za cenu toho, že nebudeme so všetkými zadobre a pre všetkých za ´chrumkavých´. Takže sme museli prísť s pomerne radikálnym programom prepojeným s medzinárodnými inštitúciami, ktorý zaujme tak domácu, ako aj zahraničnú verejnosť. Citlivo som sa snažil chápať aj potreby lokálnych umelcov, ktorí na inštitúciu tohto typu desaťročia čakali. Odkedy Kunsthalle vznikla, sa SNG zdynamizovala a začala robiť presvedčivejší a otvorenejší program. Pluralita ukázala, že je dôležité, aby na scéne bola aj Kunsthalle. V zahraničí som sa stretával s riaditeľmi múzeí, ktorí sa so zástupcami SNG nikdy nestretli, Kunsthalle sa túto funkciu snažila napriek nevôli NOC napĺňať.
Ako sa k zlučovaniu postavili práve lokálni umelci?
Reakcie u výtvarníkov sú veľmi rezervované, a to z jednoduchého dôvodu. Každý umelec, ak sa chce stať súčasťou dejín, SNG potrebuje, aby sa dostal do jej zbierok. Som z toho síce smutný, ale nie prekvapený, lebo sa to dá logicky vysvetliť.
Zrejme máte medzi týmito umelcami aj priateľov. Nepovedali vám svoj osobný, možno menej oficiálny názor na celú vec?
Osobných názorov bola, našťastie, celá séria. Ľudia boli zhrození, znechutení aj šokovaní. Väčšine prišlo ľúto, že po 25 rokoch bojov o založenie Kunsthalle bude táto inštitúcia patriaca pod SNG už, ako ste povedali – satelitom, a že reálne došlo k znárodneniu dlhoročného sna. Boli ale aj takí, ktorí mi povedali, že majú zo situácie stiahnutý žalúdok a verejne nič nepovedia.
Juraj Čarný bojoval proti zlúčeniu Kunsthalle so SNG aj v parlamente. Zdroj: Facebook/Juraj Carny
Snažili ste sa ešte pred zlučovaním nejako konfrontovať, možno bojovať proti tomuto kroku?
Áno, robili sme všetko, čo bolo v našich silách, dokonca sme boli aj na Výbore pre kultúru a médiá v NR SR. Minister kultúry sa vyjadril, že on v tejto veci nebude nič prehodnocovať a že sa rozhodol tak, ako sa rozhodol.
Šéfom výboru pre kultúru je Dušan Jarjabek (Smer-SD) a ten zlučovanie podporoval. S ním ste problematiku nijako nerozoberali?
Mimo tohto zasadania sme s ním nehovorili. Preposlal mi len list, ktorým minister kultúry obhajoval svoje konanie. Pán Jarjabek nemal žiadnu politickú motiváciu sa tejto veci nejakým spôsobom venovať.
Ako vidíte budúcnosť Kunsthalle?
Kunsthalle sa, žiaľ, bude musieť stať politicky korektnejšou organizáciou. Z hľadiska mojich kurátorských priorít a budovania novej kultúrnej inštitúcie som si nemyslel, že by bolo rozumné robiť výstavy, ktoré budú vyhovovať každému. Navyše sme sa dotkli veľmi citlivej témy, ktorou je utečenecká kríza, keď sme nereprezentovali hodnoty, ktoré aktuálna vláda aj v predvolebnom období prezentovala na mnohých tlačových konferenciách. Vyhodnotili sme situáciu tak, že utečenecká kríza je problém, ktorý zrejme zmení životy každého z nás v miere, ktorú je ťažké v súčasnosti predvídať a považovali sme za svoju spoločenskú, ale aj odbornú povinnosť hovoriť verejne o týchto témach. A to prostredníctvom umeleckých diel, ktoré používajú metaforu a umožnia človeku pozrieť sa na problémy, ktoré môžu byť pre niekoho svojím spôsobom traumatizujúce.
Práve tieto problémy sa podľa mňa veľmi populisticky zneužívali v predvolebnej kampani. Spolu s Lenkou Kukurovou sme zorganizovali výstavu, ktorá zrejme nebola úplne vhodná pre ministerskú organizáciu. Koniec koncov Kunsthalle takúto výstavu pripravila ako jediná verejná inštitúcia v strednej Európe. Aj keď nemám žiadne dôkazy, že Kunsthalle musela prejsť pod SNG a mňa vyhodili práve pre túto výstavu, napriek tomu sa domnievam, že to mohlo hrať svoju rolu.
Výstava Strach z neznámeho o utečeneckej kríze sa podľa Čarného stala tŕňom v oku súčasnej vlády a zrejme mohla aj za personálne čistky v inštitúcii. Zdroj: Facebook/Juraj Carny
Takže táto, možno aj kontroverzne vnímaná, výstava mohla byť dôvodom pre pomstu zo strany Smeru či vlády?
Keďže minister kultúry Marek Maďarič bol autorom predvolebnej kampane Smeru a práve utečenecká kríza sa v tejto kampani využívala a zneužívala, dalo by sa naše konanie interpretovať tak, že sme boli politicky nekorektný. Nikdy sa, samozrejme, nedozvieme pravdu, lebo mi ju nikto nepovie a dlho preto budeme žiť v oblasti dohadov.
Aj vás niekto pred či počas výstavy z vlády kontaktoval a možno aj varoval?
Domnieval som sa, že táto výstava môže byť pozitívnym príkladom, že vláda nie je len „antirefugee“ (protiutečenecká – pozn. red.), ale že sa v ministerskej organizácii pripravuje projekt, ktorý sa o tomto probléme snaží hovoriť objektívnejšie. Výstava Strach z neznámeho, samozrejme, nebola „za“ a ani „proti“, ale snažila sa klásť otázky a umožniť divákovi, aby sa nad vecami zamýšľal. Mal som skôr pocit, že táto výstava sa dala využiť ako hodená rukavica na to, aby vláda mohla povedať, že OK, síce sme mali takúto predvolebnú kampaň, ale, pozrite sa, máme tu aj niečo iné.
Ale toto sa nestalo…
Nie, nestalo.
Aký máte názor na spomínanú predvolebnú kampaň Smeru?
Považujem utečeneckú krízu za hrubo zneužitú, lebo obyvatelia strednej Európy nikdy nemali možnosť konfrontovať sa s problematikou utečencov ako napríklad krajiny západnej Európy, ktoré túto problematiku už celé desaťročia riešia. Problematika utečencov zastihla Slovákov nepripravených. No a keďže politické strany vedeli, že zhruba 70 percent voličov je proti, tak sa snažili s témou pracovať tak, aby získali čo najviac hlasov. Považujem to za ohavné zneužitie ľudského strachu, ktorý je, myslím si, v našom prostredí prirodzený. Podľa mňa sa táto problematika nemala riešiť takýmto spôsobom.
Protiutečenecká rétorika Smeru bola znateľná najmä pred voľbami. Rieši túto otázku rovnako intenzívne aj po voľbách?
Nemyslím si, že táto téma bola pre politikov prvoradým problémom. Mám skôr taký pocit, že z predvolebných prieskumov im vyšlo, že sa takto treba správať, čo je, žiaľ, jedna z legitímnych politických stratégií. Skrátka sa rozhodli získať percentá na téme, ktorá im praje. Absurdné je, že skutočným názorom a riešeniu reálnych problémov je v politickom boji prikladaný stále menší význam.
Kontroverzná výstava Strach z neznámeho sa zaoberala tematikou utečencov. Zdroj: pk
