Práve som si v britskom neoliberálnom týždenníku The Economist prečítal, že Európskej únii v jej demokratickom deficite nepomôže posilnenie úlohy národných parlamentov. Jeden z hlavných argumentov je, že národné parlamenty môžu potopiť dohody o voľnom trhu s USA a Kanadou, kontroverzné TTIP a CETA. Teší ma, že neoliberáli konečne pochopili, aké sme v Bruseli zaznamenali víťazstvo, keď sme vybojovali, aby sa o CETA rozhodovalo v národných parlamentoch. Som fakt hrdý na to, že som prispel k tomuto zápasu…
A teraz neoliberálny a elitársky The Economist, prirodzene, vytvára z národných parlamentov “triednych nepriateľov”. Pár týždňov dozadu takto isto kritizoval aj inštitúciu referenda, pretože aj v referendách ľudia často rozhodujú inak, ako si ctená redakcia The Economist želá. Najlepšia demokracia by pre nich bola taká, v ktorej by vlastne nerozhodovali ľudia ani ich zástupcovia – lepšie je sa riadiť železnými zákonmi neoliberálnej ekonómie a zobať z ruky nadnárodným korporáciám, že áno. Nech pekne rozhodujú technokrati, to je ich ideálny kapitalizmus. Od tohto postoja je len krôčik k fašizmu. Pripomína mi to 30. roky, kedy sa veľký kapitál spojil s fašistami v Taliansku a s nacistami v Nemecku a zničili demokraciu, odbory, socialistov, komunistov, všetkých, čo rozmýšľali inak a narúšali ich biznis. Neoliberalizmus najlepšie funguje bez demokracie. Bez parlamentov, bez ľudí. Korporáciám čoraz viac prekáža demokracia, ich ideologické časopisy sú z ľudí čoraz nervóznejšie. Je len otázka času, kedy sa zase spoja s fašistami. Tí v mene “poriadku” zasa zlikvidujú parlamenty aj odbory…
Radikálna ekonomická ľavica je jediná politická sila, ktorá môže zastaviť nový fašizmus a zachrániť skutočnú demokraciu. Vencerémos!
