Okrem toho, v týchto dňoch svitá ďalšia nádej. Všetci vieme, že na čele jednej z najsilnejších krajín stojí žena – Angela Merkelová. Silná politička, ktorá sa nebojí robiť vážne, aj keď nie vždy populárne rozhodnutia. Od včera stojí žena na čele ďalšej významnej krajiny – Anglicka. Theresa Mayová. O jej kvalitách hovorí fakt, že už roky je ministerku vnútra Spojeného kráľovstva. Ak v Spojených štátoch preváži zdravý rozum nad populizmom, tak na ich čele budeme od budúceho roku vídavať tiež ženu – Hillary Clintonovú. A môže sa stať, že na čele OSN bude tiež žena, aj keď nám na Slovensku by sa páčila možno iná voľba.
Ale späť k ženám. Pre mňa znamenajú nádej. Nádej nato, že vnesú do riešenia neľahkých úloh a situácie vo svete a v Európe viac empatie. Že namiesto kriku a populistických triád ( každá z nich má skúsenosti so svojimi „populistami“) vnesú zdravú politickú debatu do verejného priestoru. Že ich videnie a nebojím sa povedať, že aj šarm, prekryjú nedozreté egá niektorých pseudo-politikov. Že ich vysoko vyvinutý zmysel pre zodpovednosť pomôže vrátiť tvorivý pokoj za rokovacie stoly. Potrebuje to každá jedna krajina, ale aj Európa a svet. Dnes viac, ako hocikedy od čias pádu železnej opony.
Nedá mi neparafrázovať ich slávnu predchodkyňu Margaret Thatcherovú. Tá onoho času vyhlásila, že keď chcete o niečom diskutovať, dajte to chlapom, keď chcete niečo urobiť, dajte to žene. V Európe potrebujeme nový vietor, správne kormidlo a jasné pravidlá a ciele. Dnes Európa aj svet musí nastúpiť na novú cestu. Dámy na čele tých najsilnejších svetových hráčov môžu byť prvým krokom na tejto ceste. A my, páni na politickom bojisku by sme sa na tieto kroky mali tešiť a pomáhať im.
