Ako inak si vysvetliť, že táto správa prichádza práve v čase, keď sa už zdalo, že emócie na oboch stranách ako tak poľavujú. Obzvlášť po správe, že britskou premiérkou sa stáva pragmatická politička, ktorej zásluhou sa vzťahy medzi EÚ a Britániou môžu v blízkej dobe dostať na prijateľnú úroveň pre všetkých. Bude teda v najbližších dňoch zaujímavé sledovať najmä reakcie zo strany EÚ a jej čelných predstaviteľov. Rokovať a najmä nájsť kompromis s politikmi, ktorí toho za posledné mesiace o svojej protistrane veľa dobrého nepovedali, totiž ani ľudsky nebude jednoduchá úloha.
Nemenej zaujímavé tiež bude sledovať, ako prijme tento výber oklamaný a sklamaný britský občan. O to zvlášť, ak sa potvrdí téza, ktorú nedávno v Bratislave prezentovali nórski politici. Podľa nej Briti síce hlasovali za vystúpenie z EÚ, ale nie z tzv. Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA), ktorého členmi sú okrem členských štátov EÚ aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Z neho teda Briti „automaticky“ nevystupujú, čo by v praxi znamenalo, že v podstate nie je po aktivácii článku 50 Lisabonskej zmluvy veľmi o čom rokovať a Británia získa rovnaký štatút, ako má dnes práve Nórsko. Nečlen EÚ, ale člen EEA s prístupom k všetkým štyrom slobodám EÚ, a teda k obojstrannému voľnému pohybu osôb, tovarov, služieb a kapitálu.
Akurát, že “Leave” lídri tým dosiahli presný opak toho čo sľubovali občanom v kampani. Nóri totiž platia obrovské prostriedky za svoje členstvo v EEA a za spolupodieľ na 4 slobodách EÚ. Zároveň u nich automaticky platí legislatíva, na ktorú nemajú žiadny dosah, keďže odchodom z únie stratia svojho komisára, poslancov EP, ale najmä hlasy v Rade. Tým heslá o znovunadobudnutí suverenity dostanú veľmi trpkú príchuť a ostáva už len veriť, že to v najbližších voľbách britský volič adekvátne zhodnotí.
Autor je poslancom Národnej rady SR za stranu SaS a členom Výboru pre európske záležitosti.
