Empirické skúsenosti, racionálne poznávanie sveta, fakty a overovanie ich hodnovernosti, by muselo zákonite priniesť diametrálne odlišné výsledky.
Trochu to preženiem, ale naozaj len trochu. Slobodné šírenie a prijímanie informácií, sloboda prejavu a mnoho ďalších občianskych a politických práv, ktoré za diktátu Kremľa neboli v tomto priestore možné, dnes akýmsi zvláštnym historickým oblúčikom doviedli významnú časť verejnosti k podpore Kremľa. Toho Kremľa, ktorý je síce iný ako za Brežneva, ale nie až tak veľmi. Deväť z desiatich pozorovateľov sa zhoduje, že o liberálnej demokracii nemôže byť v Rusku ani reči. No nielen o demokracii, ale ani o vysokej životnej úrovni bežných Rusov.
Alebo z inej strany: Všetky tie občianske práva, ktoré umožňujú okrem iného verejne ospravedlňovať zločiny totalít, šíriť lživú propagandu, popierať holokaust či glorifikovať Hitlera alebo Stalina, sú garantované existenciou NATO a EÚ. V Sovietskom zväze a v jeho vazalských štátoch bola takáto sloboda „až na hranu zákona“ nemysliteľná, a deväť z desiatich pozorovateľov sa zhoduje, že dnešné Rusko je na tom podobne.
Ale napokon o tom, ako je to s reálnou príťažlivosťou Ruska a Západu, rozhodujú denno-denne ľudia tým, kam odchádzajú za prácou, kam chodia študovať, kam na vedecké sympóziá, kam na dovolenky, aké výrobky kupujú, aké technológie využívajú. Slovensko je otočené vo všetkých oblastiach k Západu a ja som za to vďačný.
Azda najväčším paradoxom nepochopiteľnej dôvery Slovákov k Rusku je to, že samotné Rusko nás berie ako potenciálneho a možno dnes už aj reálneho nepriateľa. Sme členmi NATO, súhlasili sme a technicky aj umožnili reverzný chod plynu na Ukrajinu; Ficova vláda súhlasila dokonca aj s umiestnením logistickej základne NATO na Slovensko. Z pohľadu Kremľa všetko nepriateľské akty.
Ak to ešte nie je jasné, tak si zoberme takú vážnu vec, aký cirkus urobil prezident Putin s Ukrajinou, keď zatúžila po EÚ a NATO. My sme mali to šťastie, že sme sa im vyšmykli. Tento raz ruské tanky zostali v hangároch, keďže sa, našťastie pre nás, začiatkom 90-tych rokov spamätávali z porážky v studenej vojne a čelili úplnému rozvratu ekonomiky.
Nebrojím s červenými očami proti Rusku, nevelebím nekriticky Západ, len mám obavy z toho veľkého nepomeru v dôvere, ktorý zistil prieskum. Iste, ruská ambasáda môže byť spokojná, ako sa na Slovensku darí symbolom a nedarí faktom a súvislostiam. Aj vďaka desiatkam Kremľom platených tajtrlíkov na slovenských sociálnych sieťach.
Ako slovenský poslanec mám však potrebu povedať, že na túto sentimentálnu inzitnosť v chápaní sveta môžeme raz škaredo doplatiť. Vtedy, ak budeme musieť znova o niečom vážnom rozhodnúť. Ako napríklad Briti o pár týždňov.
