Ona: – Vidíš, a nechcela si mi tú voňavku kúpiť, že už mám dve.
Pozerám na jej policu, tam dva antiperspiranty, tri voňavky, čistič na pleť, krém a niekoľko spotrebovaných prázdnych flakónov ako ozdoba.
Hovorím: – Ja v tvojom veku som sa ešte nevoňala. Len som niekedy potajomky šlohla mame dva šplechy z Impulse, ale to už musela byť zvláštna príležitosť. No a prvý antiperspirant mi kúpil tatko, keď som mala 16 rokov. Lebo dovtedy nič také nebolo.
– A čo si dovtedy robila?
– No nič. Normálne som sa potila. Ako všetci.
Nastalo zvláštne ticho, do ktorého som už nechcela zakomponovať silonové, tesilové a krymplenové odevy, ktoré tento efekt neprimerane znásobovali. A ak by som povedala, že šibačková voňavka s názvom Konvalinka bola mojou najobľúbenejšou vôňou, asi by som sa definitívne deklasovala.
Áno, bol život aj pred dinosaurami, bol život aj pred dotykovými telefónmi a bol život aj pred antiperspirantami, keď sme sa všetci rovnako demonštratívne potili.
Len sa to ťažko vysvetľuje.
