Vieš, možno sa zlostíš, že sa na Tebe vzdelaní a slušní ľudia takto schuti zabávajú, ale keby si nebol rasista, ver tomu, že by to nerobili. Možno by si od samého hnevu najradšej Žbirkove piesne zakázal, tak ako naposledy divadelnú hru, ktorá sa Ti nepáčila.
Ale takto to nefunguje, Marian. Žiješ v slobodnej spoločnosti, nie vo fašistickom vojnovom štáte. A preto sa každý môže umelecky prejavovať bez toho, aby sa musel báť cenzúry od fašistických chuligánov, ktorých bizarné predstavy o umení sa kreovali na neonacistických pochodoch a v kotloch futbalových štadiónov.
Za domácu úlohu si dokola púšťaj Žbirkovu pesničku, Marian, aby si pochopil, že žiaden nacista nemôže zakazovať ani obmedzovať slobodu umenia. Časy koncentrákov, plynových komôr, pálenia kníh a likvidácie nepohodlných umelcov sú preč. Nenávratne – na to pamätaj. “Tak sa priprav na život s tým, priprav na život s tým”…
