Nedostatky v medzinárodnej pomoci a diskriminačná politika libanonských úradov. Tieto faktory spôsobujú uľahčenie zneužívania sýrskych utečeniek.
Libanonská vláda nie je voči sýrskym imigrantom príliš ústretová. Ich problémom totiž bývajú povolenie na pobyt či nedostatok finančných zdrojov. Dostávajú sa tak do rizika súvisiaceho s vykorisťovaním ľudí. „Kombinácia výrazného nedostatku medzinárodného financovania utečeneckej krízy a prísnych obmedzení zo strany libanonských úradov živí atmosféru, v ktorej sú utečenky zo Sýrie ohrozené obťažovaním a vykorisťovaním,“ upozornila Kathryn Ramsayová z Amnesty International.
Čelia diskriminácii a ťažkej byrokracii
Až v 20 percentách utečeneckých domácností v Libanone majú dominantné postavenie ženy. Stali sa hlavným poskytovateľom príjmov, pretože ich mužom sa niečo stalo. Od smrti až po únos v Sýrii. „Väčšina utečencov zo Sýrie bojuje v Libanone o prežitie v často zúfalých podmienkach. Čelia značnej diskriminácii a komplikáciám pri získavaní potravín, bývania či práce,“ doplnila Ramsayová. Navyše podľa nej je to pre ženskú časť imigrantov ešte horšie v tom, že sa stávajú aj terčom obťažovania, a to tak v práci, ako aj na ulici.
Až 70 percent sýrskych rodín žije podľa správy pod libanonskou hranicou chudoby. Podľa Ramsayovej navyše žijú v otrasných podmienkach, kde im spoločnosť robia krysy. Trápia ich aj ťažké byrokratické postupy. Bez platného povolenia na pobyt im totiž hrozí deportácia, preto sa zneužívaní ľudia boja čokoľvek ohlásiť na polícii. Toto odradí od nahlásenia trestného činu hlavne ženy.
Celú správu si môžete prečítať TU.
Otrasné správanie možno podľa slov utečencov očakávať aj od polície, ktorá sa vraj vyhráža, keď zistí, že nemajú legálne doklady. „Povedali nám, že nás uväznia, keď nepôjdeme s nimi,“ tvrdí sýrska žena. Zdá sa teda, že zneužívanie sa deje aj v samotných radoch miestnej polície.
Neospravedlňuje ich nič
Mnoho žien sa však priznalo, že na to, aby zvládali náklady na život potrebné v Libanone vystavujú sa väčšiemu riziku vykorisťovania. Ničím nezvyčajným nie sú preto ani sexuálne návrhy pod rúškom pomoci. „Vedia, že budeme súhlasiť s nízkou mzdou, pretože sme v núdzi,“ prezradila istá Palestínčanka. Ďalšia z južného predmestia Bejrútu nechce svoje dcéry púšťať do práce, práve pre obťažovanie. „Moja dcéra pracovala v obchode. Riaditeľ ju obťažoval a dotýkal sa jej. Takže preto som ju nenechala chodiť do práce,“ povedala. Niekoľko žien priznalo, že prácu nechali, prípadne sa cítili nepríjemne pre nevhodné správanie sa zo strany zamestnávateľov.
Libanom má viac utečencov na hlavu ako ktorákoľvek iná krajina a medzinárodnému spoločenstvu sa nedarí ich efektívne v tejto oblasti podporovať. Ani to však podľa Amnesty International nie je dôvod k takémuto správaniu. „Príliv utečencov vyvolal veľký tlak na Libanon, ale to nie je ospravedlnenie pre prísne obmedzenia,“ uviedla Ramsayová. Podľa nej takto len narastá atmosféra strachu a na zmiernení krízy by sa mali podieľať predovšetkým najbohatšie krajiny, ako Veľká Británia, štáty Perzského zálivu či USA. Vyzýva tiež k práci s hostiteľskými krajinami ako Libanon, najmä kvôli odstráneniu prekážok registrácie, ako aj rizika zneužívania.
