V zámorí žije – aj dlhodobo – mnoho úspešných Slovákov, ktorým však aj napriek tomu stále na Slovensku záleží. Podľa Jurinovej nie je vôbec pravda, že sa o dianie na Slovensku nezaujímajú. Spolu so Škripekom prijali od ich komunít pozvanie do USA a Kanady. Súčasťou pracovnej cesty bolo aj podpísanie memoranda o spolupráci so zahraničnými Slovákmi.
Veľvyslanec Droba ich čakal na letisku
Na tlačovej besede Jurinová povedala, že cestu plánovali trištvrte roka. Ako pre PL.sk povedal Škripek, „zahraniční Slováci si všimli, že ako Obyčajní ľudia sme podávali návrhy na zmenu“. Dodal tiež, že sú v osobnom kontakte s viacerými komunitami a Jurinovej na tejto téme záleží. Sám Škripek má podľa jeho slov kontakty s kanadskými Slovákmi. „Viem o tom, že sa k nim staviame zle ako Slovensko,“ nešetril kritikou. Aj podľa Jurinovej sa Slovensko k zahraničným krajanom zachovalo v minulosti „macošsky“, má pocit, že to pretrváva až dodnes. „Myslím, že si zaslúžia viac,“ vyhlásila. Podľa Škripekových slov bolo pri plánovaní cesty po zámorí ťažké najmä zladenie času a miest stretnutí. Prezradil aj, kto im niekoľkodňovú pracovnú cestu financoval. Časť sa hradila z peňazí hnutia OĽaNO a časť z vlastného vrecka.
Kroky dvojice Jurinová – Škripek najprv smerovali do kanadského Toronta. Tam žije početná komunita Slovákov, približne 400-tisíc. V najväčšom kanadskom meste ich hneď po príchode privítal honorárny konzul Michael Martinček. Dôkazom toho, že Slováci nezabúdajú ani na dôležité výročia súvisiace s významnými osobnosťami vlasti, bol aj kultúrny program pri príležitosti 160. výročia úmrtia Ľudovíta Štúra.
S členom provinčného parlamentu za Ontário Timom Hudakom, ktorý má slovenské korene, debatovali o zamestnanosti, turizme, lokálnych referendách, ale aj o prisťahovalcoch. Kanada pritom aj v tomto období zažíva stále obrovskú vlnu prisťahovalectva z našej krajiny. Europoslancovi Škripekovi je ľúto, že zo Slovenska odchádzajú najmä mladí a šikovní ľudia. Často aj so svojimi rodinami. Oľanácke duo sa počas zahraničnej cesty presunulo aj do hlavného mesta Kanady Ottawy, kde sa stretlo s veľvyslancom Slovenska Andrejom Drobom. Ten ich dokonca čakal už na letisku.
Jurinovú so Škripekom čakal na ottawskom letisku veľvyslanec Slovenskej republiky v Kanade Andrej Droba. Foto: Reprofoto/Facebook E. Jurinovej
V Kanade sa však uskutočnil najdôležitejší akt celej pracovnej cesty, a to podpísanie spomínaného Memoranda Slovákov žijúcich v Spojených štátoch amerických a Kanade. To podpísali slovenskí politici so zástupcami kanadských Slovákov žijúcich v zahraničí. „Podpísanie memoranda považujem za historickú udalosť aj preto, lebo môže byť začiatkom novej a lepšej spolupráce Slovenska a Slovákov žijúcich v Kanade a USA,“ vyhlásila Jurinová. Podpísaním memoranda sa zároveň pripomenulo 100. výročie podpisu Clevelandskej dohody, ktorá sa považuje za začiatok slovenských politických snáh o národné oslobodenie Slovákov spod cudzej nadvlády či snahy o samostatnosť.
V memorande Slováci deklarujú, že sa hrdo hlásia k tomu, že sú spoločne s inými Slovákmi žijúcimi po celom svete „duchovnými nositeľmi slovenskej štátnosti a slovenského kultúrneho a náboženského dedičstva“. Slováci žijúci v zahraničí sa však zhodnú, že si dnešná slovenská spoločnosť k nim nedokázala zatiaľ vytvoriť bližší vzťah. „Memorandum chce vyslať jasný signál budúcej vláde – aby sa zaujímala viac o Slovákov vo svete a pomáhala im zachovávať ich národné hodnoty,“ zhodnotil Škripek na pracovnej ceste, ktorá pokračovala aj do amerického New Yorku.
Problematické voľby zo zahraničia
V New Yorku navštívili aj jedno z kultúrnych centier, kde funguje česká a slovenská škola. Osem- až štrnásťročné deti sa tam učia každú sobotu 2,5 hodiny slovenský jazyk, literatúru, vlastivedu a prírodovedu a majú aj dva tanečné súbory.
V New Yorku navštívili oľanáci i školu, kde sa deti učia cez víkend aj slovenčinu. Foto: Reprofoto/Facebook E. Jurinovej
Jurinová so Škripekom skritizovali aj spôsob možnosti voliť zo zahraničia. Táto téma je pritom mimoriadne aktuálna, veď parlamentné voľby sú tu už čo nevidieť. Podľa nich je zo strany zahraničných Slovákov záujem o voľby, no problém je v tom, že chýbajú základné informácie o voľbách. Toto zároveň Slovákov podľa politického dua veľmi trápi. Proces volieb zo zahraničia je podľa Škripeka zdĺhavý. Ako však dodal pre PL.sk, stretol sa s tým, že Slováci ani netušili, ako sa to koná, no nedostali ani informácie zo strany zastupiteľských orgánov. Ako by sa teda malo podľa Škripeka informovanie o voľbách zlepšiť? „Zastupiteľské úrady by mali vyslať výzvu na všetky im známe adresy. Mohli by to poslať na všetky tie spolky, do novín, ktoré vychádzajú v zahraničí, mohli by to poslať do farností, farárom. Jednoducho dať to ako normálny oznam po bohoslužbách a toto by bola široká informovanosť. No ale t sa nekonala,“ predostrel svoje návrhy. Ako ďalej doplnil, Obyčajní ľudia prišli aj s nápadom, aby mohli ľudia voliť aspoň na konzulátoch, čo je však vzhľadom na veľké vzdialenosti problematické. Najjednoduchším riešením by preto podľa Škripeka bola možnosť voliť elektronicky, cez internet.
Slováci žijúci v zahraničí majú zväčša prehľad o dianí v slovenskej politike. Europoslanca sme sa teda opýtali, ako vnímajú kroky našej vlády. Pripustil, že videl „veľa negatívneho pohľadu“. Podľa jeho slov si uvedomujú vonkajší pohľad na Slovensko. „Videl som, že mnohí nesúhlasili s krokmi našej vlády v rôznych oblastiach, predovšetkým je to dlhý zoznam káuz. Vnímajú to veľmi jasne,“ povedal nám. Paradoxne, postoj slovenskej vlády v otázke utečeneckej krízy, kde sa premiér Fico prezentuje neoblomným postojom, odmietaním povinných kvót prerozdelenia utečencov, však veľká časť vníma pozitívne. „Niektorí chválili explicitne to, že sme si nenechali zaplaviť krajinu utečencami,“ opísal pohľad, podľa ktorého je Fico vraj výborný v tom, že to nedovolil. Podľa niektorých je dobré, keď premiér vyhlásil, že príjmeme len kresťanov. Iná názorová skupina si myslí, že nie je správne, pokiaľ má ísť len o kresťanov. Všeobecne sa ale dá povedať, že si pochvaľovali, že sa vláda zachovala obozretne.
Miliarda pre Slovensko
Jurinová so Škripekom zdôraznili, že od Slovákov žijúcich v zámorí prichádza na Slovensko ročne až viac ako jedna miliarda eur. „Toto je obrovské číslo, ktoré má veľký význam pre našu krajinu. Mňa mrzelo na týchto stretnutiach, keď som videl, že množstvo mladých ľudí akosi váha, že by sa vrátili na Slovensko. A ja by som si to prial. Aby zúročili svoje vedomosti a skúsenosti a nestrácali svoje putá a korene,“ uviedol Škripek. „Na Slovensko prichádza nemalá suma peňazí z práce ľudí v zahraničí. Miliarda pre Slovensko nie je tak málo, aby sme sa im obracali chrbtom aj v tom, že im nie sme schopní dávať základné informácie,“ kritizovala Jurinová aj to, že vláda podľa nej nemá záujem, aby im pomohla minimálne vo vzdelaní, čo jej je ľúto. Podľa Škripeka by sa malo zo strany Slovenska pomôcť so vzdelávaním rôznymi projektmi či šírením kultúry.
