Či sa dá svet ešte vyliečiť. Možno, že nádej predsa len existuje. Pri jej hľadaní ma inšpirovala udalosť, ktorá sa mi nedávno stala.
Starostlivosť a ľudský prístup
Náš psík potreboval špecifické vyšetrenia, a tak sme navštívili špecializovanú ambulanciu. Tím veterinárov sa nášmu psíkovi venoval 2 a pol hodiny! Čo je ale dôležitejšie, za celý ten čas sa veterinársky tím neuveriteľne milo a príjemne správal k psíkovi a aj k nám, jeho majiteľom. Pri pohľade na ich prácu som cítila, že psík je v dobrých rukách. Verila som, že mu pomôžu, lebo bolo zjavné, že mu pomôcť chcú. Napokon som odchádzala z ambulancie s dobrým pocitom. Vedela som, že som stretla ľudí, ktorým skutočne záležalo na tom, aby sa urobilo všetko čo sa dá, aby bol ich malý pacient opäť zdravý.
Je to jednoduché
Teraz by ste pravdepodobne čakali, že prezradím, že sme boli u veterinára niekde v zahraničí. Musím vás vyniesť z omylu. Bolo to na Slovensku. A nebola to žiadna veľká klinika. Maličká, obyčajná veterinárna ambulancia. No dôležitejšie bolo, kto a ako v nej pracuje. A práve to je to podstatné. Táto milá skúsenosť ma prinútila zamyslieť sa. Zamyslieť sa nad tým, že keby sa svet točil len okolo veterinárov, bol by určite krajší. Čo teda bolo na správaní sa týchto veterinárov iné, ako to, čo denne zažívame v našich bežných životoch? Odpoveď je, paradoxne, veľmi jednoduchá. Je to láska. Veterinári obyčajne milujú zvieratá a svoju prácu a je to vidieť. Presne tak, ako keď vy prídete k doktorovi, do obchodu, na akýkoľvek úrad, presne viete, či tí ľudia svoju prácu milujú alebo nie.
Hold všetkým, čo nás posúvajú vpred
Nie je to však len o lekároch. Ten, čo chce svoju profesiu vykonávať dobre, musí ju milovať. Ak by ľudskí lekári milovali liečenie ľudí tak ako veterinári liečenie zvierat, ak by učiteľky milovali učenie detí, ak by policajti milovali pocit pomáhať a chrániť, ak by predavačky s láskou pristupovali k obsluhovaniu zákazníkov a, napokon, áno aj to, ak by politici milovali prácu pre ľudí, svet by predsa len bol krajším miestom pre nás všetkých.
Vzdávam hold veterinárom, ktorí liečia zvieratá. Vzdávam hold lekárom a sestričkám, ktorí zo srdca pomáhajú ľuďom. Vzdávam hold učiteľkám, ktoré s láskou učia naše deti. Vzdávam hold záchranárom, policajtom a hasičom, ktorí nás ochraňujú. Vzdávam hold všetkým, ktorí milujú to, čo robia, pretože práve tí posúvajú našu spoločnosť vpred.
Čas zamyslieť sa
Nie je náhoda, že tieto slová píšem práve v tomto čase. Je totiž čas sa zamyslieť. Zamyslieť sa nad tým, či je náš život naplnený láskou, či skutočne robíme to, čo robiť chceme, a či to robíme zo srdca. Len vtedy bude totiž výsledok naozaj stáť za to. Len vtedy, keď ľudia budú pristupovať ku každej činnosti s láskou, sa nám bude všetkým lepšie žiť. Netreba urobiť veľa. Stačí sa usmiať na človeka, ktorému práve predávate rožky, usmiať sa na človeka, ktorý práve nastupuje do vášho autobusu, usmiať sa na toho, kto potrebuje lekársku pomoc a ktovie, možno niekomu svojím úsmevom pomôžete viac, ako by ste si mysleli. Takže, ak sa na vás dnes niekto usmeje, spomeňte si na to, že toto viete urobiť aj vy.
Riešenie je v každom z nás
A tak, keď sa zamýšľam nad tým, ako vyliečiť tento svet, myslím si, že tento svet môže zmeniť každý jeden z nás. Každý jeden, kto si vie vážiť druhého človeka a jeho prácu a zároveň každý, kto všetko, čo robí, vykonáva s láskou a s presvedčením, že to, čo práve robí, je pre niekoho také dôležité, že to musí urobiť najlepšie, ako vie. Svet môže byť krajší. No najskôr musí byť krajšie vnútro každého jedného z nás. Až potom sa dokážeme usmievať a liečiť svet tak, ako veterinári liečia zvieratá.
Nie je to len v niekom z nás. Je to v nás všetkých.
