Vojna na Ukrajine. Konflikt, na ktorý svet na sklonku roka 2015 zabudol

0
Proruská demonštrácia v Donbase (Autor: SITA)

Začiatkom roka sa začala mohutná operácia povstalcov s cieľom dobyť späť donecké letisko. Pri bojoch zajali niekoľko ukrajinských vojakov, o ktorých vodca separatistov Alexandr Zacharčenko vyhlásil, že by si zaslúžili postrieľať.

Koncom mesiaca došlo aj k ostreľovaniu Mariupola zo strany separatistov. Starosta mesta oznámil, že išlo o masívny útok a úplne očividnú agresiu z ruskej strany, ktorá spôsobila hrozné straty medzi obyvateľmi východnej časti mesta. Útok na Mariupol, za ktorý povstalci odmietajú zodpovednosť, odsúdil aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun. V Bezpečnostnej rade OSN však vyhlásenie odsudzujúce útok na Mariupol Rusko vetovalo.

Sankčná vojna

Celý rok pokračovala aj vojna sankcií. Ukrajinský parlament v januári prijal uznesenie, v ktorom označil Ruskú federáciu za agresora a vzbúrencov za teroristov. Poslanci tiež požiadali medzinárodné spoločenstvo o ďalšiu pomoc a o navýšenie sankcií voči Rusku. Od marca zaviedla Ukrajina opatrenie, ktorým nariadila občanom Ruskej federácie preukázať sa pri vstupe na jej územie cestovným pasom. Doteraz im na to stačil len občiansky preukaz. Sankčná vojna nabrala na sile, keď v septembri Kyjev oznámil, že uvaľuje sankcie na ruské letecké spoločnosti.

Pád Debaľceva

Do najintenzívnejšieho štádia sa konflikt dostal vo februári po tom, ako Debaľcevo, ktoré je dôležitým železničným uzlom, obkľúčili povstalci. Pätnásteho februára síce vstúpila do platnosti druhá mierová dohoda z Minska, napriek dohode o vytvorení tridsaťkilometrovej nárazníkovej zóny bez ťažkej vojenskej techniky okolo línie prímeria sa však prvý deň prímeria k frontu pri Debaľceve presúvali ruské tanky. Mesto padlo ráno 18. februára, keď zaviala na kopci nad mestom vlajka tzv. Novoruska.

Dmytro Jaroš

Kontroverzný vodca krajne pravicového hnutia Pravý sektor Dmytro Jaroš sa po podpísaní Minsku II stal poradcom ukrajinského ministra obrany, pričom tento krok sa v danej chvíli interpretoval ako faktická legalizácia jednotiek Pravého sektora, ktoré bojujú proti donbaským separatistom. Hnutie Pravý sektor v Rusku označujú za fašistickú a teroristickú organizáciu. Jeho členovia sa dokonca v júli dostali do prestrelky s vládnymi jednotkami na Podkarpatskej Rusi, pri ktorej členovia tejto organizácie použili aj granátomety. 

Pomoc z USA

Počas roka zvýšili svoje angažovanie sa na Ukrajine aj USA, ktoré Ukrajincom vyslali na pomoc niekoľko stoviek výsadkárov. Ich úlohou má byť cvičiť príslušníkov ukrajinskej Národnej gardy v boji proti separatistom. Ukrajinská národná garda sa skladá predovšetkým z dobrovoľníckych práporov, ako je prápor Azov, ktorých príslušníci boli členmi domobrany počas protestov na kyjevskom Majdane.

Oslabenie bojov

Začiatkom marca boje na východnej Ukrajine oslabili, pričom obe strany údajne začali sťahovať ťažkú vojenskú techniku v súlade s Minskou dohodou. Koncom apríla však napriek tomu došlo k silným prestrelkám pri obci Šyrokyne, v polovici cesty medzi Novoazovskom a Mariupoľom. Občasné šarvátky pokračovali aj ďalšie mesiace v okolí doneckého letiska, Marjinky, Horlivky a mesta Šyrokyne. Hovorca ruského prezidenta Putina Dmitrij Peskov obvinil ukrajinskú vládu, že vyprovokovala nové boje na východe Ukrajiny, aby vytvorila tlak na pokračovanie protiruských sankcií zo strany Európskej únie. V tejto situácii švajčiarska diplomatka Heidi Tagliaviniová v júni oznámila, že sa rozhodla rezignovať na funkciu splnomocnenkyne OBSE pre Ukrajinu, lebo vzhľadom na nevôľu oboch znepriatelených strán na mierovom urovnaní donbaskej krízy považuje svoju misiu „za zbytočnú“. Aj napriek tomuto vývoju však sťahovanie zbraní z frontovej línie pokračovalo. Naďalej pritom trvali spory okolo konania miestnych volieb a nepodarilo sa dohodnúť také podmienky, ktoré by uspokojili obe strany.

Donbas je horúci zemiak

Nezávislý pozorovateľ si musí všimnúť, že po rok a pol trvajúcom konflikte rezonuje táto téma vo svetových médiách čoraz menej. Okrem poklesu násilia však za to môže aj vyhrotenie ďalších kríz vo svete. Európa sa zmieta v chaose imigračných vĺn, Islamský štát pokračuje vo svojom víťaznom ťažení, Rusko začalo s novým vojnovým dobrodružstvom, tentoraz v Sýrii a pozornosť Američanov sa z dôvodu nadchádzajúcich volieb upiera na seba.

Na konci roka 2015 je preto vyriešenie konfliktu stále v nedohľadne, na druhej strane však môžeme situáciu na východe Ukrajiny označiť za pomerne pokojnú. Aktuálna vojnová bilancia je viac ako deväťtisíc obetí a takmer 2,5 milióna ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy. Podľa Václava Lídla, českého analytika a odborníka na postsovietsky priestor, si Rusko nepraje vidieť nezávislý Donbas. „Chcú, aby Donbas bol súčasťou Ukrajiny, no v rámci zmeneného ústavného poriadku. Ideálne v rámci nejakej konfederácie, kde by boli až také absurdné veci ako vlastná zahraničná politika jednotlivých konfederačných subjektov. Cieľom je v prvom rade to, aby Donbas zostal súčasťou Ukrajiny a pritom ju oslabil. Je pravda, že podľa posledných náznakov si ani samotná Ukrajina príliš nepraje Donbas znovu dobyť. Takže v podstate je ten Donbas taký horúci zemiak, ktorý ani Ukrajina, ani Rusko veľmi nechce. Ukrajina to však oficiálne povedať nemôže a Rusko si zas nemôže dovoliť prestať separatistov slovne a materiálne podporovať,“ povedal pre ParlamentneListy.sk Václav Lídl.

- Reklama -