V minulosti bolo, ako všetci vieme, slovenské školstvo na veľmi dobrej úrovni. Existoval jednotný systém, pri ktorom mohol pedagóg uplatniť svoje majstrovstvo. V triede sa učilo do štyridsať žiakov, prevažne vychovaných a pedagógom zvládaných. Žiaci pri absencii počítačovej techniky priamo záviseli od vedomostí pedagóga, boli pozorní napriek klasickému spôsobu vyučovania. Na stredné a vysoké školy ( vrátane pedagogickej) sa dostali iba výborní talentovaní žiaci. Dôležitou súčasťou bolo plánovanie, najmä na stredných školách a praktická výučba. Rodičia si našli čas pre učiteľa, zaujímali sa o dianie na škole.
V súčasnosti vďaka tzv. reformám úroveň školstva klesá. Schopný projekt Milénium je bohužiaľ odstavený. Ministri, z ktorých každý chcel po sebe niečo viditeľné zanechať nehľadiac, čo to v školstve spôsobí, sa striedajú ako bielizeň. V triede je oveľa menej žiakov čo do počtu, ale s väčšími vedomosťami z rôznych médií. Čo je však negatívom oveľa viac s výchovnými aj vyučovacími problémami. Ak chce učiteľ zaujať žiakov, musí sa poriadne pripraviť na vyučovací proces. Klasická frontálna forma vyučovania nestačí, musí používať inovatívne formy a metódy vyučovania. To mu zaberie najmenej polovicu času ako má vyhradený na priamu vyučovaciu činnosť. Ďalšie administratívne povinnosti, záujmové útvary, príprava učebných pomôcok , rozhovory s problémovými rodičmi a pod. spôsobujú, že pedagógovia sú vyčerpaní, prepracovaní. Problém je so získavaním mladých pedagógov. Za nízky plat sa nechcú zamestnať v školstve, prípadne študujú za učiteľov takí, ktorí nemajú predpoklady a na vysokú školu pedagogickú išli iba z núdze. Súčasný stav je neudržateľný.
Pedagogická uvedomelá, inteligentná, vždy prosociálne orientovaná spoločnosť, pre ktorú bolo učiteľstvo nielen povolanie, ale najmä poslanie, pochopila, že z rečí a sľubov politikov sa nenaje, ani sa jej nezvýši status v očiach spoločnosti. Vlna nespokojnosti pedagógov sa bude zvyšovať, pokiaľ sa vláda nezačne venovať naliehavým otázkam: zvýšiť postavenie pedagógov, zvýšiť mzdy v školstve, skorší odchod do dôchodku, rekondičné pobyty, dostatok financií na vybavenie všetkých škôl a moderné učebné pomôcky.
Nemenej dôležitá je úprava kvót pre prijate žiakov do stredných škôl na základe ich prospechu, rozširovanie študijných odborov remesiel. V oblasti vysokých škôl zamedziť štúdiu študentom, ktorí ledva prospeli na strednej škole. Je dôležité urobiť stratégiu, aby obrovský počet nepotrebných študentov končiacich strednú a vysokú školu nekončil na úradoch práce a netvoril rady nezamestnaných
.
Bolo by zaujímavé zistiť, koľko financií platí štát ročne na nepotrebných, t.j. nezamestnaných absolventov stredných a vysokých škôl. To nehovorím o sume, ktorú vynaložil štát na ich štúdium. Myslím si, že len časť z týchto financií by školám na mzdové prostriedky stačila, no a ďalšia časť na vybavenie škôl. V celkovom riešení školstva treba seriózny prístup a uskutočnenie sľubov zo strany vlády (škoda, že až budúcej).
(Autorka je predsedníčka OR SNS Galanta.)
