Žena strpí partnerovo osočovanie, slovné napádanie, tyranizovanie v podobe obmedzovania osobnej slobody, len aby udržala rodinu pohromade. Neuvedomuje si možné riziká psychickej tyranie, ktorá postupom času a vyhrotením situácií môže prerásť až do fyzickej tyranie. Osobitý problém v násilí páchanom na ženách tkvie v jeho vysokej skrytosti. Umocňuje to konzumný spôsob života, vytráca sa spolupatričnosť občanov, narastajú sociálne rozdiely a svoje zohráva i nedôvera k orgánom činným v trestnom konaní. Klesá ochota a úsilie poškodených pri dokumentovaní trestnej činnosti. Navyše má polícia obmedzené možnosti v riešení konfliktov v rodinách, pretože nemá legislatívne možnosti svojvoľne vstúpiť do bytu či domu a zakročiť. Ak pri vyhrotenej situácii a následnom týraní polícia prijme oznámenie, po ich príchode si to väčšina žien rozmyslí a oznámi menej závažné konanie, resp. svoje oznámenie o týraní poprie.
Diery v legislatíve
Vzhľadom na fakt, že násilie páchané na žene sa odohráva v uzavretom prostredí a bez svedkov, pozícia polície pri objasňovaní a odhaľovaní týchto činov je značne sťažená. Dier v legislatíve je viacero. Okrem toho, že nám chýba presná a jednoznačná kodifikácia psychického násilia a jeho intenzity, jeho následné dokazovanie je sťažené rozsiahlym znaleckým dokazovaním (psychológ, psychiater) tak, aby bolo jednoznačne preukázané, že k skutku došlo. Ak obeť odmietne pri vyšetrení spolupracovať, preukázať psychické týranie je takmer nemožné. Absurdné je tiež, že to býva práve obeť, ktorá z obavy pred ďalším násilím uniká z domu, kým násilník ostáva.
V porovnaní s európskymi štátmi a ich legislatívou v danej problematike Slovensko značne zaostáva. Nemáme tiež vytvorený dostatočný počet špecializovaných miest, ktoré môžu poslúžiť ako dočasné bydlisko pre týrané ženy a prípadne aj pre ich deti. Žiaľ, problém tkvie aj v ohlasovaní daných činov a kým v iných krajinách ženy vo väčšej miere vnímajú svoje práva a svoje rovnocenné postavenie voči mužskému pohlaviu, na Slovensku mnoho žien chráni celistvosť svojej rodiny tým, že trpí.
V prvom rade je potrebné rozvinúť debatu o účinkoch psychického násilia na danú ženu, vytvoriť špecializovanú bezplatnú linku a prípadne aj špecializovanú psychologickú ambulanciu a v neposlednom rade zvýšiť úroveň osvety o tomto probléme. Tiež by som rada vyzdvihla činnosť viacerých združení a nadácií zaoberajúcich sa touto problematikou a vyjadrila im môj obdiv a povzbudenie do ďalších aktivít.
