Minister hospodárstva Vazil Hudák (Smer) nariadil obmedzenie právomocí generálnemu riaditeľovi agentúry Slovak Business Agency (SBA) Branislavovi Šafárikovi. Nevylúčil ani jeho odvolanie, ak to ukážu výsledky auditu.
Pán generálny riaditeľ Šafárik (nomen omen!), ktorý sa pravidelne, samozrejme pracovne, rekreuje za štátne v Silicon Valley, musel mať zrejme mierny reset mozgu. Inak sa nedá vysvetliť, ako mohol takto diletantsky ohroziť svoj vlastný superflek v teplej pološtátnej zašivárni s honosným názvom Slovak Business Agency. Rozhodol sa totiž zorganizovať startupovú konferenciu TechMatch, ktorá mala spojiť amerických investorov so slovenskými začínajúcimi podnikateľmi. A keďže, ako to už u nás býva dobrým zvykom (keď niečo robí štát), na konferencii sa rozsýpali eurá zo štátneho tak vidlácky (wifina za dvanásťtisíc eur, ochranka za šestnásť, doprava za tridsaťštyri, appka za pätnásť, dídžej za tri etc.), že sa to prevalilo a na povrch vyplávali väčšie výkaly. Napríklad, že zo 60 startupov bolo slovenských iba zopár a 600-tisíc štátnych eur za dotiahnutie rečníkov a investorov na tú úžasnú párty elegantne preplachtilo cez jednu vládnu agentúru, dve slovenské eseročky a jednu americkú firmu z daňového raja v Delaware. Tá to ešte priklincovala, zrejme, aby naša slovenská Business Agency vyzerala už úplne ako tlupa dementov, a na svojom webe sa chváli konferenciou TechMatch v Bratislave ako vlastnou akciou. Pre jednoduchších. Zahraničné firmy (až na dve slovenské výnimky) si našli zahraničných investorov a podnikať budú v zahraničí. Slováci to len nonšalantne zaplatili.
Prvý a doteraz najúspešnejší startup na Slovensku vznikol v r. 1999. Na utajenej konferencii ŠachMat sa päť slovenských „investorov“ (zbohatli s Mečiarom) rozhodlo naSMERovať svoje peniaze do novej politickej strany, s podnikateľským zámerom rozparcelovať si Slovensko. Podarilo sa.
Obchodné reťazce sa písomne zaviazali, že zákazníci budú môcť vidieť zníženie DPH na potraviny priamo na pultoch – duálnymi cenovkami. „Očakávame od našich seniorov, že budú vykonávať štandardnú občiansku kontrolu,” povedal k tomu premiér. Seniori tak budú skrz svoje jednotlivé základné organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska (JDS) sledovať, či sú ceny v obchodoch naozaj duálne a znížené.
Keď štát začal naháňať tzv „šmejdov“, ktorí chudobných a dôverčivých dôchodcov brutálnym psychickým nátlakom nútili kupovať nezmyselne predražené šmejďácke kraviny, všetci sme štátu fandili. Chránil svojich občanov, ktorí sa nevedeli chrániť sami. OK. Presne to je úlohou štátu. Dnes premiér tejto krajiny využíva rovnakú šmejďácku taktiku a na rovnakej skupine obyvateľov. Štát dá dôchodcom mizerné dôchodky, postará sa tak o to, že dôchodca musí behať od Lidlu po Tesco, aby kúpil lacnejší rohlík a využije túto situáciu na to, aby z neho spravil informátora. Dôchodcovské hliadky budú svedomito kontrolovať ceny v obchodoch a hnusných obchodníkov, ktorí zabudnú na duálnu cenovku, budú bonzovať. Tento odporný nápad, ktorý evokuje našu komunistickú minulosť a celonárodnú záľubu v udávaní („Keď skape koza mne…“), mohol vzniknúť len v nejakom prázdnom zákutí hranatej komunistickej lebky.
Obchodníci, samozrejme, majú na háku. Duálne ceny na cenovkách mali aj doteraz. Jedna cena vysoká jak prasa, druhá, nižšia, s názvom „AKCIA!“ Teraz bude prvá cena ešte vyššia a pri druhej, nižšej, bude názov „10 % DPH“.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí pod vedením Miroslava Lajčáka (SMER) vypísalo verejné obstarávanie na výrobu pánskych kravát a dámskych šálových šatiek. Ministerstvo chce zaobstarať 27 100 kusov kravát a 11 500 kusov dámskych šatiek. Predpokladaná cena je 466 790 eur bez DPH.
Budeme fešáci a grandi, povedal si asi Lajčák. Alebo si len chce šplhnúť u Junckera, ktorý je známy bruselský kravatový úchyl. Je síce pravda, že Slovensko bude v druhom polroku 2016 šéfovať Rade Európskej únie a medzinárodné rokovania, ktoré sa budú u nás konať, budú niečo stáť. Ale!!! V krajine, kde si chorý človek musí priniesť do nemocnice ešte aj wc papier, rozdávať kravaty papalášom a šatky papaláškam z EÚ za pol mega (!) je taký gigastupinoidný nápad, že sa nechytajú ani scenáristi „Farmy“.
Kravata sa odjakživa dala použiť rôznymi spôsobmi. Noste radšej motýlik, pán minister.
Minister školstva Juraj Draxler (SMER) priznal, že sa školy dostali do nepríjemnej situácie, keď im nariadil zisťovať rodné číslo či pohlavie rodičov žiakov. Tieto údaje sa preto viac zbierať nebudú. „Ospravedlňujem sa učiteľom, riaditeľom škôl, že sme ich dostali do nie šťastnej situácie,” povedal minister.
Vedieť priznať chybu a ešte sa aj ospravedlniť je medzi normálnymi ľuďmi normálne. Všetci však vieme, že politici normálni nie sú. A možno nie sú ani ľudia. Ale Jurko to dokázal. Nariadil nezmysel, nasrdil pedagógov, priznal chybu, ospravedlnil sa. Širák dolu.
Či toto ľudskosťou a normálnosťou cinknuté gesto ministra pochopí aj jeho smerácky bos, je už ale iná vec. Je totiž pred voľbami a slušný človek na kandidátke SMER-u by mohol pomýliť voličov.
Bývalý šéf Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ján Jasovský neostane po odchode od kontrolórov nezamestnaný. V dôchodkovom veku 66 rokov ho zamestnala Slovenská pošta, a to ako poštového ochrancu práv. Doteraz pritom takéto pracovné miesto na Slovenskej pošte neexistovalo.
Ešte že tak! Keď v r. 2004 Mufti Mečiar posadil Jasovského do čela NKÚ, ako úradu, ktorý má kontrolovať hospodárnosť nakladania s peniazmi štátu, ťažko mohol niekto tušiť, že tam bude DžejDžej prdieť do stoličky 11 rokov, počas ktorých bude nekompromisne a neúplatne neodhaľovať a neriešiť. A že jeho fotky s chlapcami z J&T na konskom póle v zasnežených Tatrách budú vrcholom jeho pseudokontrolórskej kariéry. Za verné služby pôjde teraz robiť ombudsmana (!) do štátnej pošty, kde bude akože preverovať a akože riešiť podania nespokojných klientov. Ďalšia stolička, ďaľšie prdenie. Plat 1800 eur mesačne je samozrejme primeraný jeho zásluhám a ešte primeranejší k priemernému, vyštrajkovanému 690-eurovému platu slovenského poštára.
Minister dopravy Ján Počiatek (SMER) s touto humanitárnou akciou štátnej pošty, ktorej je nadriadený, samozrejme, nemá nič spoločné.
