Medzi 5. septembrom, krátko potom, čo Angela Merkelová mala svoju všeobjímajúcu tlačovku a 15. októbrom prešlo 40 dní. Za túto dobu prišlo do Nemecka 409 tisíc migrantov, viac ako 10 tisíc denne! V priemere!
Na jednej strane je to len zlomok tých, ktorí by do Európy chceli prísť, na druhej strane je to násobok toho, čo je Nemecko schopné zvládnuť. Pre porovnanie: do konca augusta požiadalo v Nemecku o azyl 413 tisíc osôb, len za september a 10 dní prišlo 409 tisíc.
Medzičasom až aj Peter Altmeier (šéf úradu nemeckej vlády a „utečenecký koordinátor“) uznal, že Nemecko nebolo na tento prúd utečencov pripravené. A tak sa Európa rýchlymi krokmi rúti do humanitárnej katastrofy. Politika, ktorú Nemecku naordinovala jeho kancelárka Angela Merkelová, je zničujúca a v rozpore s nemeckou ústavou. Skutočnosť, že Angela Merkelová ešte aj o 40 dní a 409 tisíc migrantov neskôr v tejto politike pokračuje, je nepochopiteľná a navyše pokrytecká.
Angela Merkelová totiž tvrdí, že nie je možné účinne ochrániť 3 000 kilometrov nemeckej hranice a že nie je v moci Nemcov ovplyvniť, koľkí migranti prídu do Nemecka. Zároveň ponúka tureckému prezidentovi Erdoganovi peniaze za to, aby urobil presne to, čo Angela Merkelová tvrdí, že nie je možné – ochránil hranicu Turecka (ktorá je dlhšia ako tá nemecká) a už nikoho nevpustil do Európy.
Pokrytecké je aj to, že Angela Merkelová veľkoryso pozýva utečencov do Európy, výroky typu „neexistuje strop pre počet udelených azylov“ sú jasnou výzvou. Zároveň pod rúškom solidarity tlačí na ostatné krajiny, aby si týchto ľudí zobrali. To niektoré krajiny, medzi nimi aj Slovensko, odmietajú a to považujem za správne.
Je úplne logické, že strana Angely Merkelovej CDU a jej sesterská CSU na čele s premiérom Bavorska Horstom Seehoferom sa začali búriť. Horst Seehofer sa prakticky od začiatku jasne vyjadruje proti solidarite v tomto chaotickom podaní a upozorňuje, že Nemecko nemá na takéto množstvá utečencov kapacity. Zároveň rastie počet poslancov CDU, ktorí vyzývajú Angelu Merkelovú k zmene kurzu.
Dostávame sa k centrálnemu slovu tejto krízy, toľkokrát použitému a znásilnenému, k solidarite. Kto má byť s kým solidárny? Bohatí s chudobnými? To znie na prvé počutie ľúbivo, no je nerealizovateľné, ak by bohatí, povedzme Európania, mali byť solidárni so všetkými chudobnými na svete. V chudobe žijú asi dve miliardy ľudí, Európanov je asi pol miliardy a z nich je tiež určitý počet chudobný. Budeme hovoriť európskym dôchodcom, že ich dôchodky nestúpnu, zato stúpne DPH, lebo musia byť solidárni s niekým z Pakistanu?
Súhlasím s pohľadom, že ak v rámci jednej krajiny sú bohatí občania solidárni s chudobnými, tiež sa navzájom nepoznajú. Bohatý človek z Bratislavy je solidárny s chudobným z nejakej rómskej osady na východe. Avšak je tu jeden podstatný rozdiel: spájajú nás spoločné pravidlá, zákony, zvyklosti, história, územie, voľby, jazyk… skrátka to, čo rozumieme pod pojmom spoločnosť. To je solidarita, ktorá má zmysel a najmä, ktorá je financovateľná a vykonateľná. To je aj solidarita, ktorú má SaS v názve – solidarita k vlastným občanom a v takej miere, aby nestratili motiváciu tvoriť hodnoty.
To, čo sa deje aktuálne v Európe, je pomýlená predstava o solidarite. Snažíme sa pomôcť malej časti z tých, ktorí by pomoc potrebovali a zároveň výraznou mierou – chceme im zabezpečiť vzdelanie, prácu, bývanie, jedným slovom dobrý život. Táto veľkorysá ponuka solidarity výrazne zvyšuje dopyt po nej. Je zjavné, že to nie sme schopní poskytnúť všetkým, ktorí by to chceli. Práve preto musí byť pomoc Európy taká, ktorú je Európa schopná a ochotná poskytnúť a zároveň taká, ktorú dokážu využiť všetci, ktorí majú o ňu záujem.
Pomáhať malej časti z tých, ktorí pomoc potrebujú, avšak výrazne si zákonite vynucuje selekciu – ktorým pomôcť veľa a ktorým vôbec (keďže pomôcť veľa všetkým je nad fyzické možnosti, nejakú vôľu teraz nechávam úplne bokom). Obávam sa, že toto Angela Merkelová nepochopila a preto ženie Nemecko a s ním celú Európu do neriešiteľnej situácie.
Z tohto dôvodu predpokladám, že v dohľadnej dobe niekoľkých mesiacov sa počet možných alternatív zúži presne na dve: buď Nemecko uzavrie svoje hranice alebo Angela Merkelová prestane byť kancelárkou. Na obidve alternatívy sa Slovensko musí dobre pripraviť.
Richard Sulík, autor je predsedom strany Sloboda a Solidarita /SAS/
