Áno, produktivita práce rozhoduje o zvýšení národného dôchodku a v konečnom dôsledku aj o raste životnej úrovne obyvateľstva, ale len za predpokladu, že jej výsledky budú v danom štáte zmysluplne prerozdelené do oblastí a rezortov, kde to je najpotrebnejšie. Tu sa ale ponúka otázka, keď za 25 rokov prestavby plánovitého hospodárstva sa prechádza postupne na trhový konkurencieschopný spôsob výroby a obchodu pri sústavnom zvyšovaní produktivity práce a zavádzaním výpočtovej techniky s vysoko sofistikovanými technológiami, je výsledok tohto procesu porovnateľný s výsledkami ekonomického stavu spred 25 rokov na Slovensku?
Určite áno a čísla o tom svedčia. Podniky, ktoré prevádzkujú zahraničné spoločnosti, sú schopné vyrábať neustále výkonnejšie a efektívnejšie za účasti našej pracovnej sily, ktorá je rovnako kvalifikovaná a zdatná, ako je pracovná sila na západe. Čo však nie je porovnateľné, je odmena za pracovné výkony našich pracujúcich. Navyše, naša vládna politika neustále dotuje zahraničné podniky na úkor nás všetkých.
Výsledným efektom tohto procesu je produkcia obrovských ziskov cez pridanú hodnotu z výroby a obchodu, ktoré sa kumulujú na Slovensku a odvádzajú sa za hranice , kde sa buduje tá vyspelejšia časť Európy. Ak Slovensko chce vyrokovať čo len nepatrné výnimky z pôvodných narýchlo ušitých dohovorov, musíme s ,,prosíkom” do Bruselu, akoby sme nemali podpísanú spoločnú dohodu o zjednotení Európy v každej oblasti verejného a spoločenského života, veď preto sme tam vstúpili.
Na mnohé ubezpečenia a dohody zo strany Európskej únie voči Slovensku sa už zabudlo, ale že k nám prídu neželaní cudzinci cez deravý Schengen, ktorý draho platíme, máme od radosti vyskakovať a s nadšením prijímať cudziu kultúru. Kultúru, ktorá v budúcnosti privedie slovanské národy do stretu s ňou ako to bolo s Turkami či inými len preto, že chýba lacná pracovná sila najvyspelejším štátom Európy.
Škoda, že prijímame filozofiu konzumu, kde je kapitál a len kapitál doma, keď mať je viac ako byť. Vráťme sa k pôvodnej téme produktivity práce, čo pre koho v európskom dome znamená, čo si kto z jej progresu vybudoval za 25 rokov? Kto cestuje ten vidí a vie. Budem parafrázovať Andreja Danka – My sme o socializme snívali, oni si ho dobudovávajú aj na náš úkor.
(Autor je predseda OR SNS Bytča.)
