Akosi sa však už pozabudlo na to, že vstupom Slovenska do Európskej únie sme dostali napr. od Nemecka a Rakúska v rámci ich „solidarity“ ako bonus 7-ročné prechodné obdobie pre voľný pohyb pracovnej sily z dôvodu obáv týchto štátov z veľkej pracovnej migrácie po otvorení pracovných trhov.
Oprávnene sa pýtam, boli Slováci väčšou hrozbou pre uvedené pracovné trhy, ako súčasní migranti z Ázie a Afriky, ktorým sa ihneď po azylovom procese ponúka možnosť rekvalifikačných kurzov a zamestnania? Nemci a Rakúšania v roku 2004 tvrdili, že ich pracovný trh môže byť ohrozený niekoľkými desiatkami tisíc Slovákov. To, že tento rok sú ochotní prijať 800 000 migrantov, pričom v Turecku sa nachádzajú ďalšie milióny ľudí, ktorí sú pripravení vstúpiť na jar do Európy, už ohrozením ich pracovného trhu podľa nich nie je. Na rozdiel od obdobia spred jedenástich rokov, dnes európski lídri svorne vyhlasujú, že otvorenie pracovného trhu pre migrantov podľa ich slov dá krajinám, ako napr. Nemecko veľkú šancu na získanie kvalifikovanej pracovnej sily.
Najväčšou katastrofou v uvedenej situácii nie je ani tak tradične pasívny postoj euroúradníkov zo sklenených budov v Bruseli, ale schizofrenický postoj Nemecka. Na jednej strane by Berlín uvítal pružnú a zodpovednú reakciu EÚ a prerozdelenie migrantov medzi jednotlivé štáty kvótami, na strane druhej nemecký Spolkový úrad pre migráciu a utečencov pozastavil pre Sýrčanov de facto Dublinskú dohodu. Následkom toho bolo pozastavenie železničnej dopravy, hraničné kontroly a nasadenie armády na viacerých hraniciach v Európe. Práve Nemecko, ktoré pred pár mesiacmi ešte dávalo všetkým nekonečné kázne o dodržiavaní pravidiel, ide príkladom ostatným, že si robí čo sa mu zachce. A ostatní nad tým krútia hlavami.
Ak má Európa splniť svoju úlohu, treba naliehať na to, aby všetci dodržiavali dohody a pravidlá. Váhavosť únie je podľa môjho názoru absolútne neúnosná, pričom úspech môžeme dosiahnuť iba vtedy, ak budeme pracovať spoločne a nie proti sebe, resp. pod diktátom niekoho väčšieho. Pracovať spoločne však môžeme len vtedy, ak sú rešpektované názory aj tej druhej strany a nie v stave, keď sa po odmietavom stanovisku Slovenska k zavedeniu povinných kvót dostane slovenskej vláde facka s vyhrážkami zo strany veľkých hráčov únie, že máme zvážiť svoje miesto v tomto zoskupení. Musíme si naliať čistého vína, lídri Európy hanebným spôsobom zlyhali a ich nečinnosť viedla ešte k väčšiemu chaosu, či už v Európe, alebo vo svete. Nechcem si ani predstaviť, ako ďaleko môže zájsť táto „solidarita“ európskej politickej elity.
(Autorka je členkou Odborného kabinetu SNS pre sociálnu oblasť a členkou OO SNS v Piešťanoch.)
