Moskovský Kremeľ už počas II. svetovej vojny (rozdelenie a obsadenie Poľska) a hlavne od jej záveru presadzoval silou a propagandou svoje zóny vplyvu v Európe a vo svete. V línii komunistickej ideológie bola nielen sloboda človeka podriadená záujmu celku, ale aj suverenita štátu podriadená záujmu socialistickej internacionály.
Túto krvavú skúsenosť v strednej Európe zažili ľudia vo východnom Nemecku, Maďarsku, Poľsku i Československu. Neboli sme výnimkou, pretože by sa systém zvnútra rozpadol veľmi rýchlo. Bol udržiavaný násilím a klamlivou ideológiou. A to je proti človeku, proti ľudskej dôstojnosti. Tak sa usilujú o svetlé zajtrajšky ešte režimy napríklad v Severnej Kórei a na Kube. Ale raz padnú aj tieto režimy. Túžba po slobode a šťastí je človeku vrodená. No nedá sa dosiahnuť a upevniť utopicky alebo násilím na slobode a šťastí druhých.
Veľmi výstižne to vyjadril už antický filozof Perikles: “Niet šťastia bez slobody. A niet slobody bez statočnosti.” Preto treba pamätať na všetky obete sovietskej invázie a okupácie, na prejavy občianskej statočnosti, ale aj na nositeľov odporu a svedkov nádeje v období normalizácie; a k občianskej zrelosti viesť nové generácie.
Pretože stratégia upierania slobody, nezávislosti a štátnej suverenity, zaberania cudzieho územia v zónach vplyvu či v “blízkom zahraničí” nie je v našom priestore minulosťou. V 20. storočí náš štát zažil anexie v období dominancie nacizmu a fašizmu – zo západu, juhu i severu. Ale aj z východu, za komunizmu. Stalin sa v roku 1944 rozhodol pripojiť k Sovietskemu zväzu územie Zakarpatia, ktoré bolo ako Podkarpatská Rus súčasťou Československej republiky. Bolo to v priamom rozpore s dvojstrannou zmluvou z roku 1943. Naša republika sa tak medzi víťaznými vojnovými štátmi stala jedinou krajinou, ktorej územie bolo po vojne zmenšené.
Keď sa počas Pražskej jari začalo za Dubčeka Československo usilovať o nebývalé demokratizačné reformy v rámci socialistického tábora, Brežnevov moskovský režim uplatnil doktrínu obmedzenej suverenity. Vojskami tento proces zastavil a nadlho udusil nádej na viac slobody v našej krajine. Hrubé porušovanie práva na východ od nás pokračuje však aj v čase demokracie, akoby podľa starej paradigmy a mocenskej tradície Kremľa. Pred rokom – v rozpore s medzinárodným právom a platnou zmluvou z roku 1994 sa Putinovo Rusko rozhodlo porušiť vlastný záväzok garanta územnej integrity a celistvosti Ukrajiny a anektovať jej polostrov Krym.
Slovensko je bezpečnostne a politicky ukotvené v priestore európskych a euroatlantických štruktúr. Je to výsledok náročných a dôležitých integračných procesov, ktoré nadväzujú na zápasy generácií o slobodu a dôstojný život, na našu históriu a vychádzajú z hodnotovej orientácie slovenského národa a národnostných menšín. Je to základ našej stability a bezpečnosti, ktoré sú predpokladom pre prosperitu krajiny.
Dôstojný život ľudí na Slovensku súvisí s dôstojným postavením Slovenska. Vďaka patrí tým, ktorí za to obetovali svoje životy a nasadili svoje sily v minulosti, a tým, ktorí tak v zodpovednosti činia aj v súčasnosti!
