Viete, aký je rozdiel medzi Kosovom a Krymom? Žiadny, lebo medzinárodné právo nie je švédsky stôl, z ktorého si možno vyberať právne normy podľa toho, ako to komu vyhovuje

0
Vladimir Putin, prezident Ruskej federácie (Autor: SITA)

„Krym patrí Rusku!“ Zaznelo už nespočetnekrát z úst bývalého predsedu vlády SR a zakladateľa Kresťanskodemokratického hnutia Jána Čarnogurského. Aké sú jeho argumenty? Svoje tvrdenie opiera o udalosť z augusta 1991, kedy bol v Moskve puč proti Gorbačovovi. Výsledkom bol rozpad Sovietskeho zväzu. „Platne zvolený krymský parlament prijal 4. septembra 1991 Deklaráciu o štátnej suverenite Krymu. 1. decembra 1991 bolo opäť v celej Ukrajine referendum o samostatnosti Ukrajiny. 90 percent voličov hlasovalo za samostatnosť Ukrajiny a na Kryme 54 percent voličov, čiže tiež väčšina,“ vysvetľuje Čarnogurský.

Pokračuje, že „v referende však bola otázka iba o samostatnosti Ukrajiny, nie otázka o samostatnosti Krymu“. Čarnogurský si myslí, že neexistuje žiadne rozhodnutie obyvateľov Krymu, ktorým by sa vzdávali svojho nároku na samostatnosť. „Naopak, keby sa bolo dokončilo rozpracovanie výsledkov referenda z 20. januára 1991 o Krymskej autonómnej republike ako subjekte Sovietskeho zväzu, Krym by prestal byť súčasťou Ukrajiny a stal by sa ďalšou zväzovou republikou Sovietskeho zväzu,“ argumentuje Čarnogurský.

Blog Jána Čarnogurského si môžete prečítať TU

Anexia či jednostranné vyhlásenie nezávislosti nie je žiadnou novinkou

Branislav Fábry na portáli Noveslovo píše: „Niekedy sa pri porovnaní Kosova a Krymu používa aj argumentácia, že na Kryme prišlo k anexii cudzím štátom, zatiaľ čo Kosovo vyhlásilo nezávislosť. Nuž, anexií i jednostranných vyhlásení nezávislosti bolo po druhej svetovej vojne viac ako dosť: veď práve takýmito formami sa uskutočňovala celá dekolonizácia.“ Podľa Fábryho, v systéme medzinárodného práva nie je rozhodujúce, či sa územná celistvosť štátu poruší anexiou alebo jednostranným vyhlásením samostatnosti. Je vraj žiaduce sa zamyslieť aj nad reálnosťou tzv. nezávislosti Kosova. „Vzhľadom na právomoci západných inštitúcii v Kosove by sa o nej dalo tiež oprávnene pochybovať,“ pokračuje.

V otázke konfliktov sú potrebné principiálne postoje

Fábry upozorňuje, že medzinárodné právo si nevyberá medzi rovným a rovnejším. „Medzinárodné právo nie je švédsky stôl, z ktorého si možno vyberať právne normy podľa toho, ako to komu vyhovuje. Preto aj v otázke územnej celistvosti, aj v otázke sankcií treba používať jeden meter. Len principiálne postoje k otázkam konfliktov môžu fungovať ako garancia mieru…,“ tvrdí Fábry. 

Celý článok si môžete prečítať TU

- Reklama -