V súvislosti s funkciou nového šéfa OSN sa už dávnejšie skloňovalo meno exministra zahraničných vecí Jána Kubiša. Jeho kandidatúru slovenská vláda nechcela komentovať, ale stojí za tým, že „minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák má plnú podporu v jeho ambíciách, ak budú prejavené“. To povedal premiér Robert Fico ešte v marci pre Slovenský rozhlas.
Stať sa generálnym tajomníkom OSN je pre diplomatov vrchol kariéry, aj keď Organizácia spojených národov nemá veľké právomoci. Zvolenie šéfa OSN závisí od piatich stálych členských krajín Bezpečnostnej rady, z ktorých každá má právo veta. To znamená, že aj najmenšie výhrady Číny, Ruska, USA, Francúzska alebo Veľkej Británie voči budúcemu kandidátovi na post generálneho tajomníka OSN môžu znamenať jeho odmietnutie. Ani jedna z týchto krajín totiž nechce, aby ohrozoval jej záujmy.
Východná Európa je zatiaľ jediný z piatich regiónov, do ktorých sú rozdelené členské štáty OSN, z ktorého nepochádzal zatiaľ žiaden generálny tajomník Organizácie spojených národov. Aj preto sú šance na zvolenie jedného zo slovenských diplomatov vyššie ako kedykoľvek v minulosti. Ani to nemusí stačiť, keďže vedenie OSN stále viac presadzuje rodovú rovnosť a tvrdí, že nástupcom Pan Ki-Muna by mala byť žena. O post generálneho tajomníka preto prejavilo záujem aj Bulharsko, ktoré chce ako kandidátku postaviť súčasnú šéfku UNESCO Irinu Bokovovú. V súvislosti s výberom kandidátov na nového generálneho tajomníka OSN sa skloňuje aj meno litovskej prezidentky Dalie Grybauskaitéovej.
Problémy pri výbere môžu nastať aj pre dianie na východe Ukrajiny. Náš východný sused je totiž členom východoeurópskej skupiny členských štátov OSN a budúci generálny tajomník bude musieť vyhovovať aj predstavám Ruska, čo môže byť problém. Kto nahradí Pan Ki-Muna vo funkcii nie je zatiaľ vôbec jasné. Isté je len to, že na budúci rok sa jeho funkčné obdobie končí a o jeho nasledovníkovi bude musieť OSN rozhodnúť najneskôr v prvom štvrťroku 2016.
