Ústavný súd SR vo svojom náleze z 13. mája 2021 jednoznačne definoval závažné pochybenia vyšetrovateľov NAKA, aj Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, Špecializovaného trestného súdu ako aj Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k advokátovi Ribárovi. O čo presne ide?
„Nález Ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti je prelomovým preto, lebo určuje jasné mantinely, kedy je naplnená väzobná podmienka. Ústavný súd uvádza, že súdy musia skúmať materiálne podmienky potreby väzobného stíhania a nemôžu automaticky prijať právnu kvalifikáciu skutku, ktorá je mu kladená za vinu zo strany prokuratúry,” uvádza jeden z iniciátorov Iniciatívy advokátov za právny štát (IAPŠ) Matej Marhavý.
Horúcimi sú aktuálne podozrenia, že vyšetrovatelia a operatívci NAKA ovplyvňujú výpovede tzv. kajúcnikov, čo by znamenalo bezprecedentné a nezákonné zneužite právomoci štátnych orgánov. Iniciatíva v tomto smere vychádza iba z medializovaných informácií ohľadne výpovede šéfa operatívy NAKA v Bratislave Jána Kaľavského. Ten mal vyšetrovateľovi Úradu inšpekčnej služby údajne detailne opísať, ako sa postupuje v mediálne sledovaných kauzách, postavených najmä na navzájom sa podporujúcich výpovediach kajúcnikov. Výpovede im majú pripravovať samotní vyšetrovatelia NAKA, ktorí sa na ich rozpletaní podieľajú. Robia tak aj cez operatívcov, po ktorých údajne posielajú návody, čo má ktorý obvinený hovoriť… Pred vyšetrovateľom inšpekcie sa v podobnom duchu podľa informácií z prostredia polície vyjadrili aj viacerí jeho podriadení.
Uvedené podozrenia o „nadpráci“ a nezákonnom ovplyvňovaní kajúcnikov a obvinených (z ktorých sa majú stať ďalší kajúcnici) zo strany vyšetrovateľov NAKA či operatívnych pracovníkov NAKA sú podľa IAPŠ viac ako dôvodné a vyplývajú aj z prípadu advokáta Ribára. Z obsahu zápisnice z jeho prípadu tiež priamo vyplýva dôvodné podozrenie, že zo strany vyšetrovateľov NAKA a operatívnych pracovníkov NAKA malo dôjsť k porušeniu účelu kolúznej väzby, nakoľko vyšetrovatelia NAKA, resp. operatívni pracovníci NAKA umožnili stretnutie spoluobvinených osôb, pričom minimálne jeden z týchto ľudí bol v kolúznej väzbe a malo prísť k presviedčaniu už spolupracujúceho obvineného – kajúcnika, ktorý mal nahovárať na spoluprácu iného spoluobvineného, to všetko v prítomnosti a za asistencie policajtov NAKA.
„Informácie týkajúce sa údajného ovplyvňovania kajúcnikov v spojení s podmienkami väzby, ktoré sú dlhodobo v rozpore s odporúčaniami Európskeho výboru na zabránenie mučenia a v spojení s rozhodnutiami slovenských súdov, ktoré v protiklade s konštantnou judikatúrou ESĽP náležite neskúmajú materiálne podmienky väzby, sú v kombináciami s neprimerane dlhými maximálnymi lehotami väzby v porovnaní zo zvyškom Európy absolútnym škandálom,” hovorí právna expertka Marica Pirošíková. Tá pripomína, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ môžu krajiny EÚ odmietnuť vykonať vydaný európsky zatýkací rozkaz, ak sa obávajú, že obvinený nebude mať v krajine, ktorá ho vydala spravodlivý súdny proces.
“Krajiny EÚ musia skúmať aj konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že podmienky výkonu pozbavenia osobnej slobody, ktorým bude obvinený vystavený v prípade jeho odovzdania, nespĺňajú minimálne štandardy stanovené medzinárodným právom. V tomto smere sú pre súdny orgán smerodajné aj rozsudky ESĽP a správy vypracované Európskym výborom na zabránenie mučeniu. Súdny orgán vykonávajúci európsky zatýkací rozkaz musí skúmať existenciu skutočného rizika porušovania základných práv a slobôd a súčasne posúdiť či bude konkrétna osoba konkrétnemu riziku vystavená v dôsledku konkrétnych podmienok. Ak nie je možné vyvrátiť existenciu tohto rizika v primeranej lehote, tento orgán musí rozhodnúť, či je postup odovzdania potrebné skončiť,” uviedla Pirošíková aj v nadväznosti na odporúčania predstaviteľov opozičných strán adresovaných bývalému šéfovi NAKA Branislavovi Zurianovi, aby sa do Slovenskej republiky nevracal.
