“Nechápem, prečo bez akýchkoľvek vecných a listinných dôkazov, iba na základe výpovede kajúcnika, ktorý si užíva veľké výhody od orgánov činných v trestnom konaní, je môj klient držaný vo väzbe s vážnym zdravotným stavom,” vyhlásil doc. JUDr. Tomáš Gřivna, Ph.D., významný český právnik, vysokoškolský pedagóg na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a v súčasnosti aj advokát obvineného Jozefa Brhela.
Dňa 13. 5. 2021 Ústavný súd Slovenskej republiky vydal Nález, v ktorom došlo k prepusteniu advokáta Martina Ribára z väzby. Je v Českej republike známy tento nález ústavného súdu? Ako ste vnímali väzbu advokáta Ribára?
Veľmi pozorne vnímam a sledujem všetky rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, vrátane aj tohto nálezu, ktorým bol prepustený slovenský advokát pán Martin Ribár. Jeho väzbu som vnímal veľmi znepokojujúco. Jeho väzobným stíhaním bol podľa mňa porušený slobodný výkon profesie advokáta. Pritom dôvodom jeho väzby bolo poskytovanie právnej pomoci klientovi vrátane uplatnenie práva jeho klienta, aby využil svoje právo a nevypovedal. A to bolo hlavným dôvodom jeho väzby.
I keď jeho prípad som sledoval iba prostredníctvom rôznych masmédií, z toho, čo som sa dozvedel som väzbu vnímal ako dôsledok výkonu obhajoby v prospech jeho klienta. Tento advokát postupoval hlavne podľa zákona o advokácii a Trestného poriadku, čím nepostupoval v rozpore s právnym stavom, ale postupoval zákonne, teda využíval všetky možné prostriedky obhajoby vrátane uplatnenie procesných práv klienta. Tento nález ústavného súdu bol dôsledkom nezákonnosti jeho ďalšieho väzobného stíhania a priniesol som sebou aj ďalšie otázky, ako napríklad pohľad na materiálne podmienky väzby, nedostatočnosť identifikácie skutku a postupy polície, kedy dochádza k účelovému nadkvalifikovaniu trestného činu.
V čom teda spočíva význam tohto nálezu ústavného súdu pre jednotlivé druhy väzby?
Podstatne sa tu mení rozhodovanie o kolúznej väzbe a preventívnej väzbe v podmienkach Slovenskej republiky. Tak prokurátor ako aj súdy sú odteraz povinné – najmä pri predlžovaní väzby – uvádzať mená konkrétnych osôb, ku ktorým by mohlo smerovať ovplyvňovanie zo strany obvineného. Pokiaľ by neboli uvedené mená týchto osôb, ktoré ešte neboli vypočuté, nie je v nich žiadny konkrétny dôvod väzby a dôvody kolúznej väzby neexistujú. K preventívnej väzbe váš Ústavný súd SR uviedol, že dôvody v ďalšom dokazovaní majú potvrdiť dôvodnosť trestného stíhania. Teda dôvodom na preventívnu väzbu nemôže byť len samotné podozrenie zo spáchania trestného činu, ale musia tu byť uvedené iné konkrétne skutočnosti, z ktorých možno vyvodiť pravdepodobnosť, že obvinený bude pokračovať v páchaní trestnej činnosti.
Mení tento nález ústavného súdu doterajšiu prax súdov pri rozhodovaniach o väzbe?
Samozrejme, že mení. Odteraz návrhy na väzobné stíhanie, na ďalšie trvanie väzby nemôžu byť všeobecné, respektíve formálne, ale musia byť konkrétne. Väzba predsa predstavuje vážny zásah do osobnej slobody každého jednotlivca. Ale ešte by som Vám uviedol, že okrem kolúznej a preventívnej väzby, sa konečne otvorene rozhodlo aj o nadkvalifikácii skutkov zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Odteraz súdy nemôžu vychádzať formálne jedine z uznesenia o vznesení obvinenia, ale musia skúmať a hodnotiť dôkazy, ktoré k vzneseniu obvinenia viedli. Postupy polície, keď dôjde k účelovému nadkvalifikovaniu trestného činu, by nemali byť zo strany súdov tolerované.
Ako vnímate inštitút kajúcnika, ktorý má nielen Slovensko ale aj Česká republika zakotvený do právneho poriadku?
Slovensko zaviedlo inštitút spolupracujúceho obvineného, ako ho nazývate teda kajúcnika, o niekoľko rokov skôr než Česká republika. Ide o prostriedok, ktorý nemôže byť zneužívaný a vždy sa musí hodnotiť osoba tohto kajúcnika, až potom jeho výpoveď. Považujem za neprípustné, aby výpoveď takejto osoby, ktorá ako spolupáchateľ vypovedá zároveň ako svedok, bol jediným dôkazom voči podozrivému a obvinenému. Aj Európsky súd pre ľudské práva prízvukuje, že sa musí hodnotiť dôveryhodnosť kajúcnika, musia sa hodnotiť výhody, ktoré za svoje svedectvo získal. Tento inštitút má byť predovšetkým využitý v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, v boji proti drogám a v boji proti šíreniu detskej pornografii, nemôže byť zneužívaný na kriminalizáciu určitých osôb.
Je pre mňa nepredstaviteľné, aby na základe výpovede kajúcnika, ktorý bol spolupáchateľ, bez akýchkoľvek iných dôkazov došlo k väzobnému stíhaniu iných osôb. A navyše, keď tento kajúcnik je stíhaný na slobode a nebol mu ani zaistený majetok a naviac, môže voľne cestovať.
Výpoveď kajúcnika by teda nemala byť jediným dôkazom, ale jeho výpoveď by mala doviesť orgány činné v trestnom konaní k iným dôkazom, najmä vecným a listinným dôkazom. Treba teda vnímať hlavne motív kajúcnikov, ktorý ich vedie k usvedčovaniu iných osôb. Z ich strany môže ísť o prípad pomsty, vybavovaní si účtov, konkurenčného boja a získanie často podmienečného trestu a iné výhody z toho spočívajúce.
Je o vás známe, že na Slovensku zastupujete obvineného Jozefa Brhela, ktorý je stíhaný spolu s Františekom Imreczem za porušovanie prepisov o verejnom obstarávaní na Finančnej správe pri výbere informačných produktov pre výber daní. Ako prebieha doterajšie vyšetrovanie a ako to vníma váš klient?
Keďže prebieha stále prípravné konanie, ktoré je neverejné, nebudem konkrétny a nechcem konkrétne hovoriť o dokazovaní. Čo však môžem uviesť je, že doterajšie dokazovanie podľa môjho názoru úplne vylúčilo akúkoľvek zodpovednosť môjho klienta z trestného činu. Obvinenie je postavené na výpovedi kajúcnika. Klientovi sa dáva za vinu, že mal vplyv na obstaranie informačných produktov, ktoré priniesli do štátneho rozpočtu za uplynulé roky 3,7 miliardy eur. Teda podstata obvinenia nie je výhodnosť týchto IT produktov, ale výber firmy, ktorá ich dodávala. Efektivitu a výhodnosť týchto IT produktov nespochybnila ani Finančná správa.
Doterajšie dokazovanie prinieslo, že môj klient s touto firmou nemal nič spoločné. To len uvádza kajúcnik, ktorý je na slobode a ktorý túto firmu vlastní a ktorý požíva výhody v podobe slobodného cestovania do zahraničia a iných výhod. Je preukázateľné, že môj klient v podnikaní s IT produktami nepôsobí od roku 2009.
Pokiaľ ide o zodpovedanie otázky ohľadom zdravotného stavu klienta, tu uvádzam, že je hospitalizovaný vo väzenskej nemocnici. Avšak postupne dochádza k zhoršeniu jeho zdravotného stavu. O podrobnostiach nechcem informovať, keďže ide o citlivú záležitosť, bojím sa ale ako advokát, aby klient po zdravotnej stránke toto väzobné stíhanie zvládol, keďže jeho zdravotný stav je veľmi vážny.
Vo svojej odpovedi ste teraz hovorili o kajúcnikovi, ktorý usvedčuje vášho klienta z toho, že mal firmu, ktorá dodávala Finančnému riaditeľstvu informačné produkty, avšak sa preukázalo, že váš klient nebol vlastníkom tejto firmy. A táto firma dokonca priniesla finančné prostriedky do štátneho rozpočtu. Úplne objektívne, celkom teda nechápem, prečo je vlastne váš klient väzobne stíhaný a prečo je trestne stíhaný? Je tým kajúcnikom, ktorý ho usvedčuje Michal Suchoba?
Tak to nechápem celkom ani ja, prečo je klient vôbec trestne stíhaný. Nechápem, prečo bez akýchkoľvek vecných a listinných dôkazov, iba na základe výpovede kajúcnika, ktorý si užíva veľké výhody od orgánov činných v trestnom konaní, je môj klient držaný vo väzbe s vážnym zdravotným stavom.
Nebudem uvádzať meno kajúcnika, ale ak dovolíte budem tohto kajúcnika označovať iniciálami. Osoba, ktorá uviedla, že môj klient vlastnil firmu, avšak v skutočnosti ju vlastnil kajúcnik M. S., cestuje bežne do zahraničia, vedome sa vyhýbal trestnému stíhaniu pobytom v cudzine, teda sa ukrýval a nerešpektoval predvolania a výzvy orgánov činných v trestnom konaní. Bol na neho vydaný európsky a medzinárodný zatýkací rozkaz. Po niekoľkých mesiacoch prokurátor z môjho pohľadu nepochopiteľne navrhol zrušenie týchto zatýkacích rozkazov a táto osoba ako formálne obvinená nebola zadržaná a vzatá do väzby.
Môj klient ihneď ako sa dozvedel o trestnom stíhaní kontaktoval vyšetrovateľa a dohodol si s ním deň úkonu. Poskytol všetky potrebné podklady pre dokazovanie. Bezodkladne priletel na Slovensko a podrobil sa zaisťovaciemu úkonu. Teda nechápem, ako vôbec mohlo byť rozhodnuté o útekovej väzbe.
Kajúcnik M. S. sa podľa všetkého skrýval, vyhýbal sa trestnému stíhaniu a teraz za svedectvo proti môjmu klientovi je slobodným občanom. Ide pritom o osobu, ktorú všetci prítomní svedkovia v trestnom konaní označili ako osobu, ktorá túto firmu – ktorá dodávala informačné produkty pre finančné riaditeľstvo – vlastnila, prezentovala rôzne produkty tejto firmy a dokonca vystupovala za túto firmu navonok. Táto osoba bola dokonca iným obvineným označená ako páchateľ, ktorý sa pokúsil o korupciu, ako páchateľ, ktorý vykonával nezákonné odpočty DPH. Ide dokonca o osobu, ktorá sa stretávala s Marianom Kočnerom, o čom bol dokonca v slovenských médiách zvukový záznam s hlasom kajúcnika M. S.
Môjho klienta pritom z kauzy Mýtnik iní obvinení a svedkovia neusvedčujú a nepoznajú ho. Dovolím si tvrdiť, že Jozef Brhel je nezákonne trestne stíhaný a každým dňom vo väzbe sú porušované jeho základné práva a slobody.
I keď meno tohto kajúcnika ste nepovedali, je mi jasné, že ide o obvineného Michala Suchobu? Chcete sa vyjadriť k jeho osobe?
Nie nechcem, vec je v štádiu vyšetrovania a ako som už uviedol nebudem tohto kajúcnika označovať celým menom a priezviskom ale iniciálami. Pán M. S. spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní nielen v kauze Mýtnik. Ide o osobu, ktorá je takmer všetkými svedkami označovaná ako páchateľ. Preto rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní urobiť z neho kajúcnika je zvláštne rozhodnutie, pre mňa nepochopiteľné. Verím však, že pravda vyjde najavo.
Nedávno unikla do médií výpoveď Michala Suchobu, ktorú urobil cez telemost zo Spojených arabských emirátov a kde vlastne uviedol, že Váš klient mal guvernérovi NBS Petrovi Kažimírovi vyplácať 500.000 eur.
Okrem toho, že táto výpoveď zo zahraničia telemostom nemá právny základ v slovenskom Trestnom poriadku a je preto nezákonná, môžem povedať stanovisko klienta, ktorý to označil ako úplnú hlúposť a klamstvo. Kajúcnik M. S. túto výpoveď potvrdil aj osobne, keď sa zúčastnil výsluchu na Slovensku. Nakoniec kajúcnik M. S. uviedol, že to nevie nijak dokázať. Vnímam to ako odvrátenie pozornosti od jeho vlastnej možnej trestnej činnosti. Pokiaľ som zachytil v slovenských médiách, aj váš guvernér NBS pán Kažimír to úplne vyvrátil a považuje vyjadrenie kajúcnika M. S. za dezinformáciu.
Postrehli ste v slovenských médiách informáciu, kde zadržaný šéf operatívy Ján K. vyšetrovateľom detailne popísal, ako sa postupuje v slovenských kauzách postavených na podporujúcich výpovediach kajúcnikov? Teda že výpovede kajúcnikov majú pripravovať samotní vyšetrovatelia NAKA za pomoci operatívcov, po ktorých posielajú návody, čo má ktorý obvinený vypovedať? Ako by ste tento postup slovenskej polície hodnotili?
Áno postrehol, táto informácia sa dostala aj do českých odborných kruhov a ak by sa preukázala pravdivosť tvrdení tohto zadržaného policajta, bol by to obrovský škandál, ktorý otrasie mnohými živými kauzami. Ak by sa preukázala v konkrétnych kauzách táto informácia, podľa môjho názoru by išlo o trestnoprávne dôsledky pre daných operatívcov a tiež vyšetrovateľa a nemožno vylúčiť ani trestnú zodpovednosť dozorujúcich orgánov. Je nemožné manipulovať a ovplyvňovať výpoveď akýchkoľvek svedkov a pre spolupracujúcich páchateľov platí to isté. Taktiež veľmi negatívne vnímam aj návštevy operatívnych príslušníkov polície vo výkonoch väzby bez účasti obhajcu.
