Politická strana, ktorá vedie volebnú kampaň vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov, ktoré sa konajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, môže na volebnú kampaň vynaložiť najviac 1,5 milióna eur. Uvádza sa to v návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú rezort vnútra predložil do medzirezortného pripomienkového konania. Vo voľbách do orgánov obcí a vo voľbách do orgánov krajov, ktoré sa naopak nekonajú v rovnaký deň a v rovnakom čase, môže podľa návrhu politická strana na volebnú kampaň vynaložiť najviac 750 000 eur.
„V roku 2022 sa prvýkrát uskutočnia voľby do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávnych krajov v rovnaký deň a v rovnakom čase,” uvádza ministerstvo vnútra s tým, že voličom sa tak vyšlo v ústrety a nebudú musieť chodiť dvakrát k volebným urnám. Rezort podľa vlastných slov v tejto súvislosti verí, že sa splní aj ďalší očakávaný prínos a zvýšenou účasťou vo voľbách do orgánov samosprávnych krajov sa posilní mandát volených zástupcov týchto orgánov.
Politické strany podľa návrhu môžu v prípade spojených komunálnych a krajských volieb viesť finančné prostriedky určené na volebnú kampaň na jednom osobitnom účte. „Politická strana je povinná zverejniť na svojom webovom sídle správu o prostriedkoch, ktoré vynaložila na volebnú kampaň, a doručiť ju ministerstvu vnútra v listinnej podobe a elektronickej podobe do 30 dní po vykonaní volieb,” uvádza sa v návrhu.
Novela takisto definuje pojmy volebného prieskumu a volebnej ankety „Volebný prieskum je prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, a ktorý je uskutočnený na základe všeobecne uznávaných štatistických metód na reprezentatívnej vzorke voličov, v ktorej sú voliči proporčne zastúpení podľa pohlavia, veku, vzdelania či adresy trvalého pobytu,” uvádza sa v novele. Volebná anketa je zase podľa materiálu prieskum verejnej mienky, ktorého výsledkom je údaj o aktuálnych volebných preferenciách voličov, ktorý nespĺňa podmienky volebného prieskumu.
Návrh tiež zavádza zjednotenie volebného moratória v rôznych druhoch volieb. „V čase 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov a výsledky volebných ankiet. Ak sa koná druhé kolo volieb prezidenta, výsledky volebných prieskumov a výsledky volebných ankiet je zakázané zverejňovať v čase 48 hodín predo dňom konania druhého kola volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania,” uvádza sa v dokumente.
Prieskum verejnej mienky, ktorý sa uskutočňuje v deň konania volieb, je podľa novely možné vykonávať iba s voličmi, ktorí vykonali hlasovanie a opustili volebnú miestnosť, a to tak, aby nemohlo dôjsť k ovplyvňovaniu voličov alebo narušovaniu priebehu hlasovania. „Zverejňovať výsledky prieskumu verejnej mienky je zakázané až do skončenia hlasovania,” uvádza sa v návrhu.
Účinnosť novely je v prípade schválenia parlamentom navrhovaná od januára 2022.
