Svetové mocnosti v piatok usporiadali v rakúskej Viedni štvrté kolo rozhovorov, ktorých cieľom je opätovné pristúpenie Spojených štátov k jadrovej dohode s Iránom. Obe strany signalizujú ochotu vyriešiť hlavné „kamene úrazu“.
Rokovania vo Viedni sa začali ešte začiatkom apríla. Ruský zástupca Michail Uľanov po piatkovom stretnutí prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter uviedol, že „účastníci sa zhodli na potrebe zintenzívnenia procesu“. „Zdá sa, že delegácie sú pripravené zostať vo Viedni tak dlho, ako bude potrebné na dosiahnutie cieľa,“ napísal. Irán i USA sa podľa Uľanova zdržiavajú pesimistických vyjadrení. „Zdá sa, že to nie je zlé znamenie,” dodal.
V podobnom duchu sa pre iránsku štátnu televíziu vyjadril aj zástupca Teheránu a námestník tamojšieho ministra zahraničia Abbas Araghchi, podľa ktorého sa všetky strany zaviazali hľadať riešenie. „Správy, ktoré nám Američania sprostredkovávajú, sú také, že to myslia s návratom k jadrovej dohode vážne. Doteraz oznámili, že sú pripravení zrušiť väčšinu svojich sankcií, ale nemyslíme si, že to stačí. Preto rokovania budú pokračovať, kým nedosiahneme všetky naše požiadavky,“ vyhlásil.
Cieľom rozhovorov vo Viedni je nájsť spôsob, ako by USA mohli znovu vstúpiť do jadrovej dohody Teheránu so svetovými mocnosťami a dosiahnuť, aby Irán opäť dodržiaval svoje limity.
Bývalý americký prezident Donald Trump v roku 2018 rozhodol o jednostrannom odstúpení USA od jadrovej dohody s Iránom, v rámci ktorej Teherán súhlasil s obmedzením obohacovania uránu výmenou za zrušenie ekonomických sankcií. Keď potom USA opätovne uplatnili sankcie a pridali ďalšie, Irán postupne a verejne zrušil limity svojho jadrového programu.
V polovici apríla začal Irán obohacovať urán na 60 %, čo bola dosiaľ vôbec najvyššia úroveň Teheránu. Týmto krokom sa snažil vyvinúť tlak na svetové mocnosti, s ktorými vedie vo Viedni dialóg o záchrane jadrovej dohody. Uvedených 60 % je trojnásobok toho, čo Irán dosahoval kedysi, no stále menej ako 90 % potrebných na jadrové zbrane.
