- Reklama -
Úvod Aréna Drgonec: Kolíková sa bojí o koryto

Drgonec: Kolíková sa bojí o koryto

2
Ján Drgonec (Autor: TASR)

Referendum o predčasných voľbách by bolo protiústavné a spôsobilo by chaos v štáte – tvrdí ministerka Kolíková. “Bojí sa o koryto, samozrejme, že referendum môže byť o predčasných voľbách,” reaguje ústavný právnik, emeritný sudca Ústavného súdu SR Ján Drgonec.

Vyše 600-tisíc podpisov za referendum k predčasným voľbám je u prezidentky, no viacerí kritici hovoria, že takáto otázka – skrátenie volebného obdobia a predčasné voľby – nemôže byť predmetom referenda…

Samozrejme, že môže byť predmetom referenda. V zásade v štáte pri jeho riadení vychádzame zo zásady, že zdrojom všetkej moci je ľud. Primárne rozhodovanie (vo všeobecnosti…) by malo byť, aj keď nie je, v referende, lebo tam rozhoduje ľud sám. Vtedy, keď sa držiteľ moci, ľud, rozhodne, že ju neuplatní osobne, tak ju postúpi poslancom národnej rady. Ale to je sekundárne rozhodovanie, aj keď sa to z hľadiska praxe nezdá. Pokiaľ ide o rozhodovanie v referende, tam sú ústavné obmedzenia, ale tie sa týkajú len toho, čo je v ústave uvedené. Nedá sa rozširujúcim výkladom dospieť k názoru, že keď toto nemôže byť predmetom referenda, tak nemôže byť ani ono.

Ako si teda vysvetľujete názor ministerky spravodlivosti, podľa ktorej je referendová myšlienka v rozpore s princípmi právneho štátu?

Lebo ministerka spravodlivosti chce ostať vo vláde a bojí sa, že referendum bude znamenať odchod vlády od koryta.

Aký postup by mala zvoliť pani prezidentka, vyhlásiť ho do 30 dní, alebo sa obrátiť s otázkou na ústavný súd, ktorý potom musí rozhodnúť do 60 dní? Či je to zbytočné vzhľadom na váš názor?

Podľa mňa je to zbytočné. To, čo by mala nechať urobiť, je skontrolovať petičné hárky, lebo už sme mali v minulosti petičné hárky s podpismi Fantomasa, Angeliky, markízy anjelov… Čiže by mala dať overiť, či je skutočne aspoň 350 tisíc občanov, ktorí žiadajú vypísanie referenda o predčasných voľbách a ak taký počet obyvateľov je, je na nej, aby vypísala referendum.

Čiže ani polemika o tom, či poslanec Národnej rady má alebo nemá základné právo na výkon svojho mandátu, a teda či skrátenie funkčného obdobia poslancov Národnej rady smie alebo nesmie byť predmetom referenda, nie je vecná…

Nikde nie je napísané, že poslanec má právo na výkon mandátu. To povedal len Ústavný súd Českej republiky v kauze Melčák. Základné práva a slobody, ku ktorým patrí aj volebné právo, aktívne alebo pasívne, sa môže obmedziť. Už trištvrte roka žijeme v režime silne obmedzovaných základných práv a teraz má zrazu platiť, či má platiť právo poslanca na výkon mandátu. Prečo? Z akého dôvodu? Lebo sa to niekomu hodí a potrebuje to, to je jediná rozumná odpoveď.

Na ktorý precedens z minulosti by ste v tejto situácii poukázali?

Slovensko je plné precedensov. Pasívne volebné právo, a je jedno, či sa volí do obecného zastupiteľstva v Starej Ľubovni, alebo do Národnej rady SR. V tomto štáte boli už desiatky referend o skrátení volebného obdobia obecných zastupiteľstiev, samospráv alebo starostov.

2 KOMENTÁRE

  1. Prebiehajúce overovanie podpisov behom jedného týždňa môže byť iba veľmi povrchné. Dôveryhodné overovanie by si vyžadovalo oslovovanie každého signatára, či hárok skutočne podpísal. Ako ináč môže päťdesiat pracovníkov kancelárie prezidentky behom jedného týždňa posúdiť, či osoby uvedené na hárkoch, neboli napodobňované ľavou rukou niekoľkých nadšencov pre predčasné voľby?

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu