Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) po medializovaných výhradách prehodnocuje niektoré ustanovenia novely zákona o kybernetickej bezpečnosti. Spolupracuje pritom s poslancami Národnej rady (NR) SR aj odbornou verejnosťou. Zdôrazňuje však, že zákon bol v riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní a predchádzali mu odborné diskusie. V súvislosti s načasovaním výhrad hovorí o lobingu súkromných firiem. Uviedol to hovorca NBÚ Peter Habara.
“NBÚ má informácie o tom, že načasovanie výhrad voči zákonu je dôsledkom mimoriadne aktívneho lobingu súkromných firiem medzi slovenskými politikmi aj v treťom sektore. Z dôvodu ochrany dobrého mena ale nebudeme zatiaľ názov spoločností zverejňovať,” skonštatoval hovorca. Návrh novely by mala Národná rada SR prerokovať na májovej schôdzi.
Úrad reagoval aj na výhrady, že zákon neprerokovala Hospodárska a sociálna rada ani Bezpečnostná rada SR. Poukázal na to, že tieto orgány si stanovujú plán práce a vyberajú návrhy zákonov vo vlastnej réžii. “Ak by ktorýkoľvek z týchto orgánov požiadal NBÚ o predloženie návrhu zákona na svoje rokovanie, bez zaváhania by im úrad dodal všetky potrebné dokumenty,” podotkol Habara. Dodal, že v prípade Hospodárskej a sociálnej rady treba pamätať na prvok tripartizmu – predstavitelia vlády, zamestnávateľov aj odborov si mohli kedykoľvek vyžiadať znenie zákona, vzniesť voči nemu pripomienky a NBÚ by ich musel vysporiadať.
Habara pripomenul, že novela odráža medzinárodné záväzky a je predpokladom pre zaručenie bezpečného kybernetického priestoru Slovenskej republiky. “Súčasná bezpečnostná situácia nielen v stredoeurópskom priestore je jasným dôkazom toho, že je nutné prijať do budúcnosti preventívne opatrenia a nástroje na riešenie krízových scenárov,” uviedol. Ako doplnil, medializované výhrady sa venovali iba veľmi úzkej časti nových a upravených prvkov v zákone, nie zákonu ako celku.
Mimovládne organizácie Zastavme korupciu a Slovensko.Digital za problematické považovali najmä tri navrhované mechanizmy, a to zavedenie tzv. inštitútu blokovania, automatizované poskytovanie informácií a obmedzenie používania produktov či služieb. Vo svojom marcovom vyhlásení uviedli, že bezpečnosť internetu je dôležitá, ale nie za cenu zásahov do súkromia. Svoje výhrady tlmočili aj na stretnutí s riaditeľom NBÚ Romanom Konečným, po ktorom úrad prisľúbil prehodnotenie niektorých ustanovení.
Podľa Inštitútu hospodárskej politiky by mohol NBÚ po schválení zákona rozhodovať, ktorý podnikateľský subjekt nebude môcť vstupovať do hospodárskej súťaže s inými firmami na trhu digitálnych služieb. Hovoria o poškodení podnikateľského prostredia.
