Dlho bez straníckeho trička neostal. Po dvoch mesiacoch po odchode zo Za ľudí sa poslanec parlamentu Miroslav Kollár rozhodol, kam budú smerovať jeho ďalšie politické kroky – do strany Spolu. Prečo? Čo tam bude mať na starosti? Nebojí sa aktuálnych 0,9 percenta preferencií hipšovcov?
Z koalície i zo strany Za ľudí ste vystúpili pred dvoma mesiacmi. Bolo to dosť času na vyčistenie hlavy a nový štart?
Premýšľal som, ako naložím so svojou politickou budúcnosťou. Nešiel som do politiky v päťdesiatke, aby som v nej skončil po takom krátkom angažmáne. Premýšľal som, čo s alternatívou, ktorá musí prísť po Igorovi Matovičovi. Sklamanie z jeho vládnutia, ktorého som bol donedávna súčasťou, je v spoločnosti veľké. Ukázalo sa, že boj proti korupcii a mafii nestačí, že k tomu potrebujete mať aj kompetentné vládnutie. Mohol som počkať, čo bude pred voľbami a snažiť sa dostať na kandidátku niekde, kde je to viac na istotu, alebo pomáhať budovať alternatívu. Možno práve preto, že som vošiel do politiky ľahšou cestou v strane Andreja Kisku, čo sa zdalo byť istá voľba, tak teraz som si vybral tú ťažšiu cestu a nešiel som do Progresívneho Slovenska, čo by sa, vzhľadom na ich aktuálne preferencie, mohlo ponúkať. Povedal som si, že idea občianskej demokracie, ktorú som razil aj v strane Za ľudí, je neobsadený priestor a že možno aj preto z vládnej koalície neodchádzajú ďalší poslanci, lebo nemajú kam.
Stalo sa vám, že ste v myšlienkach možno niekedy oľutovali rozhodnutie odísť zo strany Veroniky Remišovej?
Ani sekundu. Primárnym dôvodom odísť bolo to, ako Igor Matovič nezvládal riadenie vlády a krajiny. A ani pandémie, čoho dôsledkom zomierali ľudia. Ako primátor som bol bol s tými ľuďmi v kontakte, nebolo to o počtoch a ja som nevedel spraviť nič pre to, aby sa to prestalo diať. Matovič ako minister financií pokračuje v tejto chaotickej politike. Takže nie, neoľutoval som.
Nechcem sa už vracať k minulosti, ale Veronika Remišová hovorila, že ste svojím odchodom zradili voličov. Zaujíma ma to z pohľadu, či vám odchod niekto vytkol, stretli ste sa s negatívnymi reakciami?
Vôbec si nemyslím, že som zradil svojich voličov, práve naopak, bojujem za tie isté hodnoty, s ktorými sme stranu Andreja Kisku zakladali. Ibaže ja som vstupoval do strany Andreja Kisku a vystupoval som zo strany Veroniky Remišovej, čo už nie sú rovnaké strany. Aj preto si myslím, že nemusím mať žiadne výčitky a vidím, že voliči sa odkláňajú od strany pod Veronikou Remišovou.
Spolu sa pred časom chcela profilovať ako zelená, ekologická strana. No dlhšie o nej v tejto súvislosti nepočuť.
Spolu utrpelo tým, že z toho spojenia PS-Spolu ostal brand Progresívneho Slovenska. A pritom keď si pozriete volebný výsledok, v prvej desiatke získali kandidáti Spolu viac preferenčných hlasov ako PS. Boli to veľmi výrazné osobnosti. Realita je však taká, že dnes má strana výtlak okolo jedného percenta. To, že sa po príchode nového predsedu vyprofilovala ako zelená a orientovaná na vzdelávanie, je fakt. Urobili v tom v čase pandémie veľa užitočného, spolupracovali s učiteľmi na školách, venovali tisíc prístupov na online vzdelávanie a podobne, ale nebola to politická práca, ktorá by ich profilovala.
Aj preto možno stratili body.
Práve preto to chceme zmeniť, spraviť z toho plnoformátovú politickú stranu, ktorá má riešenia pre všetky základné oblasti života spoločnosti, nielen environmentálnu a vzdelávaciu. No každá moderná demokratická strana musí mať silnú zelenú agendu. Problémy, ktorým čelí svet, jednoducho nie je možné poprieť. Mám za sebou históriu environmentálneho aktivistu, ale po tých rokoch v komunálnej politike sa chcem venovať konkrétnym riešeniam. Napríklad s Erikom Balážom máme za sebou hodiny debát. V otázke ochrany lesov je to veľmi praktický človek, bavili sme sa o konkrétnych legislatívnych návrhoch, ktoré ideme podávať.
Čo budete mať v strane na starosti?
V zmysle stanov som kooptovaný do predsedníctva a tým, že budem jediným poslancom, budem otvárať politický a mediálny priestor pre ďalších kolegov, máme dvoch europoslancov, máme bývalé poslankyne Národnej rady SR, spomínaného Erika Baláža. To je asi pre mňa ten priestor, robiť klasickú politickú prácu a pritiahnuť aj ďalších ľudí, či už z politických strán, alebo z prostredia samospráv, či osvetou.
Nemala však takáto ambiciózna mimoparlamentná strana v čase najväčšej koaličnej krízy v dejinách Slovenska a po tom všetkom spoločenskom chaose vyťažiť viac ako tých 0,9 percenta?
To nie je problém len Spolu, ale aj ďalšej demokratickej mimoparlamentnej scény, aj KDH, Dobrej voľby, PS, že v čase najhoršieho, najamatérskejšieho vládnutia od roku 1998 nedokázala vyťažiť viac. Keď si spočítate celú túto skupinu, dnes má možno o percento viac ako vo voľbách. Nie je to len problém jednej strany, všetci niečo robíme zle. A vnímam to aj na otvorenie debaty o tom, aký typ zmeny musíme urobiť, aby to potenciálni voliči prečítali a prišli k nám a nešli do Hlasu alebo k SaS, ktorá plnila úlohu opozície v rámci koalície.
Zo Za ľudí ste odišli po sebe dvaja – okrem vás aj poslanec Tomáš Valášek. Obaja ste spomínali možnú spoluprácu so Spolu aj s Progresívnym Slovenskom. Nakoniec ste obaja zakotvili v iných stranách. Nie je vám ľúto, že sa vaše cesty tak rýchlo rozišli?
Samozrejme, máme spolu korektný, priateľský vzťah a oveľa radšej by som bol, keby sme obaja politicky pokračovali v jednej strane. Ale to, ako sa to skončilo, je v poriadku, PS aj Spolu sú najbližší politickí partneri a v závislosti od toho, kedy budú voľby, nás čaká debata o spolupráci. Nikto nechce spraviť tú chybu z minulého roka, keď státisíce demokratických hlasov prepadli. Rozumiem, že Tomáš chcel využiť situáciu, jeho zahraničné témy sú teraz aktuálne a tým je jeho výtlak a poznateľnosť vysoko. Ale to nič nemení na spoločnej ambícii budovať demokratickú alternatívu, ktorá bude musieť byť zložená z viacerých subjektov.
