Mjanmarské veľvyslanectvo v Londýne obsadili osoby lojálne vojenskej junte

0
Na snímke demonštranti pália čínsku vlajku počas protestu proti vojenskému prevratu v mjanmarskom Rangúne. (Foto: TASR/AP)

Na mjanmarskom veľvyslanectve v Londýne sa zabarikádovali osoby lojálne vojenskej junte, ktorá v tejto krajine juhovýchodnej Ázie vo februári prevzala moc. Zároveň bránia tamojšiemu mjanmarskému veľvyslancovi vstúpiť do budovy ambasády. Informovali o tom v noci na štvrtok agentúry AFP a Reuters.

Podľa denníka The Daily Telegraph mjanmarský veľvyslanec v Londýne Kyaw Zwar Minn uviedol, že “po tom, ako opustil budovu ambasády, tam vtrhli osoby lojálne mjanmarskej vojenskej junte a obsadili ju”. Podľa jeho slov mu potvrdili, že “dostali pokyny od mjanmarskej armády, takže ho dovnútra nevpustia”. Agentúra Reuters s odvolaním sa na štyri nemenované diplomatické zdroje uviedla, že úlohu vedúceho mjanmarskej diplomatickej misie v Londýne prevzal jeho zástupca spoločne s vojenským atašé. Kyaw Zwar Minn zároveň vyzval britskú vládu, aby zasiahla.

Britské ministerstvo zahraničných vecí medzitým oznámilo, že “v súvislosti s incidentom zisťuje ďalšie informácie”.

Po správach o tomto incidente sa pred mjanmarským veľvyslanectvom londýnskej štvrti Mayfair zhromaždilo niekoľko demonštrantov.

Kyaw Zwar Minn minulý mesiac vyzval na prepustenie zosadenej mjanmarskej de facto premiérky Aun Schan Su Ťij a prezidenta Win Mjina, za čo si od britského šéfa rezortu diplomacie Dominica Raaba vyslúžil pochvalu.

Británia zastáva voči mjanamrskej vojenskej junte tvrdý postoj. Spoločne s USA koncom marca v rámci rozšírenia reštriktívnych opatrení voči mjanmarským generálom uvalila sankcie na konglomerát firiem, ktorý vlastní mjanmarská armáda.

V Mjanmarsku prebrala armáda moc 1. februára tohto roku. Stalo sa tak aj napriek tomu, že vo voľbách, ktoré sa v tejto krajine na ázijskom juhovýchode konali vlani na jeseň, zvíťazila vládnuca politická strana štátnej kancelárky Aun Schan Su Ťij.

Protesty proti prevratu v Mjanmarsku napriek brutálnym zákrokom bezpečnostných síl neutíchajú. Podľa správ aktivistov si zákroky vyžiadali približne 600 obetí.
      

- Reklama -