Tento spôsob riešenia krízy dláždi cestu k úspešnému referendu o skrátení volebného obdobia – napísal na sociálnej sieti politický komentátor Ľubomír Lintner. Tu je celý jeho status/komentár.
Už len ten spôsob, akým I. Matovič prezentoval za asistencie dvoch koaličných lídrov a ministra financií najnovšie riešenie koaličnej krízy, ukazuje, že úradujúci premiér sa stotožnil so štátom, On naozaj začal už krajinu považovať za vlastnú firmu, v ktorej správna rada vymení výkonného riaditeľa s ekonomickým.
“Dnes na našom predsedníctve hnutia OĽaNO som navrhol taký postup, aby prišlo k výmene medzi mnou a Eduardom Hegerom ako ministrom financií vo vláde,” vyhlásil I. Matovič. Tie slová ukazujú, že I. Matovičovi nie sú jasné základné ústavné postupy. Ak sa má totiž ústavne zrealizovať výmena medzi predsedom vlády a ministrom financií, musí najskôr predseda vlády prísť za prezidentkou s demisiou a prezidentka podľa článku 115, ods 2 Ústavy SR poverí premiéra a ministrov vykonávaním funkcií až do vymenovania novej vlády.
Ak sa teda v OĽaNO dohodli, že novým premiérom bude doterajší minister financií E. Heger, tak z koaličných strán mu podporu počas tlačovej konferencie vyjadril iba šéf hnutia SME rodina B. Kollár. O podporu ďalších dvoch koaličných strán pôjde podľa vlastných slov E. Heger ešte iba žiadať. Zostavením novej vlády ho môže prezidentka poveriť, až keď dostane jasnú informáciu, že nový premiér má podporu väčšiny poslancov v parlamente.
Poverenie od prezidentky môže dostať, ale ako ukázal A. Kiska, hlava štátu nemusí so všetkými navrhovanými menami na pozície ministrov súhlasiť. I. Matovič navyše verejnosti oznámil, že v rámci odpustenia na začiatku sviatkov Veľkej noci už OĽaNO netrvá na podmienkach, ktoré požadovalo od svojich koaličných partnerov. Zrejme to podľa premiéra znamená, že všetci ministri, ktorí už dali demisiu, sa môžu do vlády vrátiť. Záhadou ostáva, či ich chce navrhnúť na vymenovanie prezidentke ešte on sám alebo to budú až návrhy designovaného premiéra.
Nech to človek posudzuje z ktorejkoľvek strany, tak tie podstatné slová nezazneli. Tými slovami totiž zo strany I. Matoviča malo byť: “Zajtra odovzdám prezidentke Zuzane Čaputovej svoju rezignáciu.”Čo teda verejnosť vlastne sledovala uplynulé tri týždne? Taliansky variant rodinnej hádky, kde sa nakoniec všetci pomeria? Alebo príbeh z rozprávky Pyšná princezná, kde pred záverom kráľ vyhlási: Odvolávam, čo som odvolal a sľubujem, čo som sľúbil!? A vrchol cynizmu? Tá záverečná veta s gestom bez rúška: “Nebojte sa, dobre bude!
“Neviem ešte, aký postoj zaujmú v straníckych grémiách SaS a Za ľudí a najmä, aký postoj k tejto typickej matovičovskej mocenskej rošáde budú mať poslanci v kluboch spomínaných strán. Vari budú veriť po tom všetkom Igorovi Matovičovi??? Uvidíme. Som však presvedčený, že tento spôsob výkonu moci a stotožnenia sa I. Matoviča so štátom dláždi cestu k úspešnému referendu o skrátení volebného obdobia.
