Nie sebareflexiu, ale pomstychivosť ukázala tlačovka premiéra Igora Matoviča (OĽANO) – myslí si politický komentátor Ľubomír Lintner. Na sociálnej sieti sa venuje podmienkam, ktoré si Matovič kladie, aby odstúpil. Lintner pripomína aj najnovší prieskum agentúry Median, podľa ktorého je po roku s pôsobením vlády veľmi nespokojných 53% a skôr nespokojných ďalších 30 % respondentov. 82% ľudí vyjadrilo postoj, že Igor Matovič by nemal už byť predsedom vlády. A toto si myslí Lintner o Matovičovi, Sulíkovi a Remišovej:
Tá dnešná tlačovka v plnej nahote ukázala vlastnosť, ktorú o šéfovi OĽaNO povedal líder SaS R. Sulík – pomstychtivosť. Pretože tie vypovedané slová neboli o sebareflexii. Z tých slov vyplynulo, že zodpovednosť za všetko má minister hospodárstva R. Sulík, predsedníčka zdravotníckeho výboru J. Bittó Cigániková, ministerka spravodlivosti M. Kolíková (tú navyše úradujúci premiér nepriamo označil za človeka R. Fica a P. Pellegriniho) a niekdajší protagonista mítingov Za slušné Slovensko J. Šeliga. Tí všetci by mali opustiť svoje pozície a až potom odstúpi z funkcie samotný I. Matovič.
Ale navyše ešte prichádza ďalšia podmienka. Sloboda a solidarita sa musí vzdať jedného ministerstva. Práve z nej vyplýva tá premiérova perfídnosť. Sulíkove slová o pokračujúcej vláde na platforme súčasných koaličných strán vrátil I. Matovič do nových koaličných rokovaní ako nutnosť dodržať presný matematický prepočet počtu ministerstiev na získané percentá vo voľbách. A čerešničkou na torte je potom podmienka, že I. Matovič sa do novej vlády vráti ako minister.
To je sebareflexia v podaní I. Matoviča. Presne v zmysle slov z knihy Ako chutí moc. Jej autor L. Mňačko síce popisuje komunistický papalášizmus päťdesiatych rokov, ale akoby mal autor pred viac ako polstoročím pred sebou krištáľovú guľu a videl v nej uplatňovanie moci I. Matovičom. „Denne sa musel zapodievať desiatkami vážnych i menej vážnych problémov, z ktorých mnohým nerozumel, ale za ktoré zodpovedal…. Určoval, kam pôjdu miliardy, a babral sa s tisíckami… Rozhodoval o všetkom, o tom, čo je právo a čo nie je právo… Je len samozrejmé, že vždy boli na vine tí druhí. Tak sa časom v jeho myslení stal celý národ bezhlavou a beztvarou masou, ktorú treba viesť za ručičku, viesť, strážiť, trestať, ktorej nehodno dôverovať…“
Uvedené veci by si mali naplno uvedomiť politici koaličných strán SaS a Za ľudí. Sebareflexia na spôsob I. Matoviča vytvára totiž reálne predpoklady už nie na úspešnosť petície za referendum o skrátení volebného obdobia (organizátori nepochybne za dva-tri týždne odovzdajú prezidentke počet na úrovni 450 tisíc podpisov), ale tá sebareflexia v podaní I. Matoviča vytvára predpoklady pre úspešný výsledok samotného referenda. Druhého úspešného v histórii samostatného Slovenska.
A to je potom pre SaS a Za ľudí lepšie rozhodnúť sa pre predčasné voľby hlasovaním v parlamente, ako pokračovať v koalícii, v ktorej predseda vlády s takmer absolútnou nedôveryhodnosťou sa vráti do vlády ako nádejný minister. Aj dnešný deň ukázal, že sebareflexia I. Matoviča nie je reálna a akceptovať vyslovené podmienky bude politickou prehrou.
