štvrtok, 22 apríla, 2021
9 C
Bratislava
Úvod Aréna Stredoškoláci v Trenčíne: Sme z lockdownu nervózni, chýba osobný kontakt

Stredoškoláci v Trenčíne: Sme z lockdownu nervózni, chýba osobný kontakt

Sociálna izolácia počas koronakrízy spustila problém zvýšeného počtu psychických problémov. A kým deti a študenti majú lepšiu imunitu proti SARS-Cov-2 a sú hlavne prenášačmi infekcií, do  psychiky im korona zasiahla výrazne. “V dôsledku zákazu vychádzania a zatvorených škôl sa o 33 percent zvýšil počet detí do 18 rokov, u ktorých sa prejavujú depresívne syndrómy,” informovalo  ministerstvo  školstva na začiatku februára. Vedenia dvoch stredných škôl v Trenčíne – Strednej zdravotníckej školy (SZŠ) a Školy umeleckého priemyslu (ŠUP) – urobili prieskum medzi svojimi študentami, aby adresnejšie zistili, ako reagujú na zmeny vo vzdelávacom procese a ako im v tejto, pre všetkých neľahkej situácii, vyjsť v ústrety. Prieskum robili školy formou dotazníka v období do 21.1.2021.   

Na otázku “Aké emócie u Teba v tomto období prevládajú” odpovedalo z 315 študentov Strednej zdravotníckej školy hlavne, že sú nervózni.  Presne 66% pociťuje podľa prieskumu nervozitu, 54% uviedlo neistotu, 44,6%  úzkosť a  35% študentov pociťuje radosť. Smútok prežíva 33% študentov. Prežívanie stresu uviedol len 1 študent –  len 0,3 %.

Na otázku “V čom aktuálne pociťujete najväčšie obmedzenia? Čo je príčinou, že sa necítite dobre?” odpovedalo najviac študentov (218) , že im chýba sociálny kontakt až 69,2%. To, že nemôžu prežívať plnohodnotný život vadí 39,1% študentov. 44% študentov sa necíti kvôli vírusu bezpečne a  40% má strach z budúcnosti.  Až 33% študentov uviedlo, že má strach z budúcnosti.

Podobné  odpovede zaznamenal prieskum aj na Škole umeleckého  priemyslu,  kde sa ho  zúčastnilo 327 študentov a študentiek. 53,8 % študentov sa cíti nervózne, 56% uviedlo neistotu, 44,6%  úzkosť a  cca 31%  smútok. Prežívanie stresu uviedlo len  0,3%.  

Na otázku prečo sa necítia dobre – na umeleckej priemyslovke podobne ako na zdravotnej škole – prevažovala odpoveď (201 prípadov, až 62%), že študentom chýba sociálny kontakt. Nasledujúcim  39,1% vadí,  že nemôžu žiť plnohodnotne. 37,5% má strach z budúcnosti. Na ŠUP má 38,5% študentov problém aj v sociálnej oblasti, najčastejšie v rodine.

Školy sa pýtali aj na spokojnosť s dištančným vyučovaním.  Študenti Strednej zdravotníckej školy sú skôr spokojní, respektíve neprekáža im veľmi.  Približne 28 percent žiakov uviedlo, že je veľmi spokojných  a 41,3 percenta hodnotí výučbu priemerne.

Riaditeľka Strednej zdravotníckej školy v Trenčíne Eva Červeňanová  však upozorňuje na to, že dištančne sa nedá nahradiť praktická forma výučby.  Odoberanie krvi, pichanie injekcií, to všetko treba skúšať a nie vedieť len teoreticky.  “Chýba nám individuálny prístup k žiakovi, precvičovanie odborných výkonov a veľmi veľa hodín praxe, ktoré sú pre každého zdravotníckeho pracovníka v príprave na povolanie predpísané Európskou úniou,” vysvetľuje Červeňanová. Až po návrate do škôl  bude podľa nej možné zistiť, či študenti vôbec sú pripravení na to, aby išli do nemocníc. “Utekajú im stovky hodín,” upozorňuje Červeňanová na veľké negatíva nedostatku praxe kvôli covid-19.

Na snímke Eva Červeňanová, riaditeľka Strednej zdravotníckej školy v Trenčíne pri ocenení (Foto: TASR)

Čo sa týka vzdelávania registrujú  napríklad,  že študenti občas hlásia poruchy internetu, alebo kamery na počítačoch, ale pravda je aj taká, že hoci majú počítač, majú pripojenie, ale nepripoja sa, pretože sú pohodlní, ležia v posteli, používajú len mobil a nechcú byť videní.

Na Škole umeleckého priemyslu je s dištančnou výučbou veľmi spokojných približne  30 percent  študentov  a 38,5 percenta hodnotí výučbu ako priemer.

 “Naši študenti vedia byť veľmi kreatívni, vymyslia si, že im nejde kamera, ale v skutočnosti sa im nechce prezliekať z pyžama. Tu však ťaháme za kratší koniec my,” hovorí riaditeľ Školy umeleckého priemyslu Ivan Štefka. Čo študentom podľa neho chýba s prehlbujúcim  časom doma čím ďalej viac je napríklad aj motivácia.  Ak majú študenti zadanie vytvoriť napríklad umelecké dielo z hliny, nevedia si podľa Štefku svoj výtvor porovnať so spolužiakmi. Nevedia, či je ten ich lepší, alebo horší  a  chýba im aj  pochvala. 

“Nevedia kto je na špici a kto na konci toho chvosta. V prípade, že by sa vyučovalo v škole, dieťa by videlo aj diela svojich spolužiakov a mohlo by získať pocit zadosťučinenia, lebo by videlo, že je v tej lepšej polovičke. Teraz nevie kde sa nachádza v rámci triedy a tým pádom odpadá ten motivačný efekt,” myslí si Štefka.

Výsledky prieskumu na  dvoch stredných školách v Trenčíne neprekvapili psychologičku Magdalénu Krasulovú.  Chápe, že študenti sa necítia komfortne a chýba im sociálny kontakt, sú zneistení. “Každý z nás potrebuje určité sebapotvrdzovanie a k tomu dochádza v práci, škole, pri kontakte s inými ľuďmi, toto momentálne absentuje,” vysvetľuje psychologička a dodáva, že mladí ľudia často prechádzajú až do paniky, čo sa prejavilo aj na najnovších psychických poruchách. V poslednej dobe podľa Krasulovej veľmi stúpli u mladých ľudí aj prípady sebapoškodzovania.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 377,473 +764 Dnes Úmrtí 11,304 +60 Dnes Uzdravení 255,300 Infikovaných 110,869 Last updated: 22. apríla 2021 - 02:39 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -