utorok, 11 mája, 2021
27 C
Bratislava
Úvod Aréna V4 nemá dnes najlepšiu povesť, tvrdí analytik Nič. Očakáva sa od...

V4 nemá dnes najlepšiu povesť, tvrdí analytik Nič. Očakáva sa od nej viac iniciatívy

Vyšehradskej skupine sa podarilo dosiahnuť integráciu do Európskej únie a NATO, návrat k demokracii a regionálnu spoluprácu. Ale nie vo všetkých smeroch ide o jednoznačný úspech. Pri príležitosti 30. výročia vzniku tohto zoskupenia to pre TASR uviedol Milan Nič, analytik Centra Roberta Boscha pre strednú a východnú Európu Nemeckej spoločnosti pre zahraničnú politiku so sídlom v Berlíne.
     

 “V prípade návratu do Európy, minimálne v posledných rokoch, nie sú najlepšie vzťahy medzi regiónom a Bruselom. Najmä preto, že politický projekt maďarského premiéra a jeho vládnej strany a poľskej vládnej strany je v konfrontácii s európskym projektom. Po globálnej finančnej kríze takisto došlo (po celom svete, nielen v tomto regióne) k určitému oslabeniu modelu liberálnej demokracie. Ďalším veľkým sklamaním je korupcia,” skonštatoval Nič.
     

 V rámci pohľadu zvonku hovorí analytik o dvoch naratívoch. Prvým je “veľký ekonomický úspech, rýchla integrácia jednak našich krajín na spoločný európsky trh ale aj opačným smerom – zahrnutie našich výrobných kapacít najmä v automobilovom priemysle do západoeurópskych dodávateľských reťazcov”. Zmieňuje však aj “príbeh frustrácie, keď dobiehanie, konvergencia vo veľkej ekonomike neprebiehala tak rýchlo v dobiehaní, vyrovnávaní napríklad platov, ktoré zaostali za rastom reálnej ekonomiky”.
    

  V4 má podľa Niča momentálne povesť nie konštruktívneho, ale skôr blokačného partnera. “Imidž” si v značnej miere v západnej Európe pokazila po roku 2015. “Odvtedy je Vyšehradská štvorka vnímaná tak trochu ako blokujúce zoskupenie, ktoré je v opozícií voči európskej agende v niektorých dôležitých bodoch ako je právny štát. Čo nie je úplne pravda, ale taký má V4 imidž,” zhodnotil.
      “Medzi rokom 2011 a 2014, keď bola V4 vplyvná, dokázala presadiť Donalda Tuska na jeden z troch najvyšších postov v EÚ alebo ovplyvniť podobu európskej kompromisnej dohody, s ktorou celá EÚ išla na parížsku klimatickú konferenciu, kde si V4 postrážila svoje záujmy,” pripomenul. Túto podobu V4 prekryla iná, “tak trochu obranná podoba po migračnej agende”. Za zlomový bod v roku 2015 považuje aj výsledok parlamentných volieb v Poľsku, keď sa k moci dostala strana Právo a spravodlivosť (PiS).
     

 Podotkol, že veľakrát sa kladie vina maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi, že došlo k určitej “orbanizácii V4”. Dôvodom je podľa neho skutočnosť, že Orbán je spomedzi premiérov krajín V4 najskúsenejší a najsilnejší. “
      

“V Poľsku premiér nie je hlavný politický hráč. Ním je predseda vládnej strany PiS Jaroslaw Kaczyňski. V Prahe a Bratislave boli za posledné obdobie premiéri, ktorí nemali až taký veľký záujem o európsku či zahraničnú politiku,” upozornil Nič, podľa ktorého Orbán dokázal využiť V4 mimo regiónu lepšie, než tí ostatní.
    

  “Najmä Česi a Slováci mali tendenciu byť ticho vo veciach, ktoré boli viac v maďarskom, ako v ich záujme. To sa možno trochu začína meniť. Slovensko hovorí, že ako krajina eurozóny má iné európske záujmy a tie bude hlasnejšie presadzovať aj v iných tematických koalíciách, keď mu to bude vyhovovať,” uviedol. Oproti tomu Poľsko a Maďarsko nemajú iné koalície. Sú preto viac závislejšie od V4 a je to pre nich spôsob, ako nebyť izolovaní v rámci európskej dvadsaťsedmičky, zdôraznil Nič.
    

  Zároveň pripomenul, že v regióne nás čakajú dvoje voľby, ktoré môžu ovplyvniť a zmeniť agendu V4. Parlamentné voľby v októbri v Česku a v roku 2022 v Maďarsku, kde to “prvýkrát vyzerá, že zjednotená opozícia je v prieskumoch na podobnej úrovni ako vládny Fidesz”.
    

  Podľa analytika je Vyšehradská štvorka pre strednú Európu významná, pretože umožňuje regiónu hovoriť spoločným hlasom. “Ja som predtým povedal, že bodaj by boli schopné tieto štyri vlády prichádzať aj s vlastnými iniciatívami. S nejakou pozitívne do budúcna orientovanou agendou v Bruseli. To sa žiaľ, nedeje. Ešte stále sme skôr reaktívnejší,” uviedol Nič, ktorý vidí zmysel V4 v tom, že krajiny spolu presadia viac, lebo majú podobné záujmy. To bude podľa neho pokračovať bez ohľadu na vnútorné zostavy. Avšak Vyšehrad bude vždy závisieť od politiky doma v hlavných mestách, uzavrel.

   

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 386,136 +350 Dnes Úmrtí 12,077 +26 Dnes Uzdravení 368,447 Infikovaných 5,612 Last updated: 11. mája 2021 - 18:55 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -