Predošlé sčítanie obyvateľov, domov a bytov sa konalo na Slovensku od 21. mája 2011 do 6. júna 2011. Jeho právnym rámcom bol zákon č. 263/2008 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 z 18. júna 2008.
Sčítanie sprevádzali dve historické prvenstvá. Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 763/2008 boli všetky členské štáty Európskej únie (EÚ) po prvý raz povinné usporiadať sčítanie v tom istom roku a obyvatelia SR si po prvý raz mohli vybrať, či vyplnia sčítacie formuláre v listinnej podobe alebo v elektronickej forme.
V sčítaní ľudia odpovede zapisovali do troch sčítacích formulárov: A. Údaje o obyvateľovi, B. Údaje o byte a C. Údaje o dome. Tie spolu obsahovali 52 otázok. Novinkou formulára o obyvateľovi bolo popri trvalom pobyte aj zisťovanie jeho obvyklého bydliska, teda miesta, na ktorom sa zdržiaval prevažnú časť roka, alebo kde zvyčajne trávil denný alebo nočný odpočinok.
Pri sčítaní obyvatelia odpovedali aj na novú otázku, aký jazyk najčastejšie používajú na verejnosti a v domácnosti. Novými boli tiež otázky súvisiace s úrovňou počítačových znalostí.
Vo formulári B. o byte došlo v porovnaní so sčítaním z roku 2001 k výraznému zúženiu otázky o vybavenosti domácností. Novou bola otázka, či byt má alebo nemá klimatizáciu a či je alebo nie je k bytu bezbariérový prístup. V súvislosti s formulárom C sa zisťovali aj nové informácie, a to napríklad obdobie rekonštrukcie domu a jeho tepelná izolácia.
Sčítanie z roku 2011 sprevádzali aj pochybnosti o jeho deklarovanej anonymite. Problémom mala byť podľa kritikov možnosť krátkodobého prepojenia konkrétneho obyvateľa s údajmi v sčítacom formulári prostredníctvom identifikátora. Identifikátory, náhodne vygenerované čísla, mali spolu s overovacím heslom zaručiť, že každý obyvateľ sa sčíta iba raz. Po vytvorení databázy s výsledkami sčítania mali byť tieto prepojenia zlikvidované. K spravovaným údajom mal prístup iba presne vymedzený okruh ľudí.
Identifikátory sa nepáčili Úradu na ochranu osobných údajov SR. Ten ešte prostredníctvom médií 20. mája vyzval Štatistický úrad (ŠÚ) SR, aby bezodkladne informoval ľudí, že pri sčítaní nepôjde o anonymné zisťovanie údajov. ŠÚ SR označil tento krok za účelový a ohrozujúci sčítanie a avizoval aj právne kroky voči Úradu na ochranu osobných údajov.
ŠÚ SR získal v rámci sčítania obyvateľov, domov a bytov spolu 8.372.264 sčítacích formulárov. Za obyvateľov ich bolo 5.322.274, za domy 1.069.629 a za byty 1.980.361. V písomnej podobe bolo odovzdaných 7.808.570 formulárov a v elektronickej forme 563.694. Podiel elektronicky vyplnených formulárov zo všetkých odovzdaných bol 6,73 percenta.
Do historicky prvého elektronického sčítania sa zapojilo viac žien ako mužov. Typicky elektronicky sčítaným obyvateľom bola slobodná pracujúca žena vo veku 31 až 40 rokov s úplným stredným odborným vzdelaním s maturitou. V rámci miest najviac elektronických sčítacích formulárov A. Údaje o obyvateľovi v absolútnych číslach vyplnili obyvatelia Bratislavy. V rámci obcí mala najviac takýchto vyplnených formulárov Ivanka pri Dunaji.
ŠÚ SR vybavil v čase sčítania spolu 12.654 hovorov a 5038 emailov. Obyvateľov najviac zaujímali otázky súvisiace s výkonom činnosti sčítacieho komisára a elektronické sčítanie.
Vtedajšia predsedníčka ŠÚ SR Ľudmila Benkovičová uviedla, že na priebehu sčítania sa podpísala aj antikampaň, ktorá v súvislosti so sčítaním prebehla. “Niektorí obyvatelia nenalepili identifikátor, niektorí s ním robili čáry máry na základe pokynov či rád, ktoré im poskytoval internet či sociálne siete,” uviedla v júni 2011 pre TASR Benkovičová.
