Škola predstavuje sociálne spoločenstvo. Deti potrebujú niekam patriť a byť súčasťou spoločenstva. V súvislosti s pondelkovým otvorením niektorých škôl to uviedla psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) Bronislava Kundrátová.
“Online vyučovanie nedokáže plnohodnotne nahradiť vzájomnú interakciu v triede – medzi učiteľom a žiakmi ani medzi žiakmi navzájom,” poznamenala Kundrátová. Ako dodala, žiaci druhého stupňa aj stredoškoláci sa nachádzajú vo vývinovej fáze, keď sa potrebujú prirodzene osamostatňovať a vzďaľovať od rodičov. “Dôležité miesto pre nich predstavuje kolektív rovesníkov a škola. Pre dieťa v období puberty a adolescencie rovesnícke skupiny nadobúdajú väčší význam,” vysvetlila psychologička.
Psychologička z VÚDPaP Beáta Sedláčková upozornila, že chýbajúce reálne sociálne kontakty a nútená izolácia môžu mať na množstvo detí devastačný vplyv, ktorého hĺbku nie je možné v súčasnosti odhadnúť. “Izolácia trvá už veľmi dlho, chýba jasný a transparentný spôsob komunikácie o dôvodoch, pre ktoré stále nemôžu nastúpiť do školy,” povedala pre TASR. Ako ju doplnila ďalšia psychologička z VÚDPaP Alena Kopányiová, dlhodobejšia absencia prežívania autentickej sociálnej dynamiky vzťahov s rovesníkmi, ako aj vo vzťahu k autorite učiteľov bude mať pravdepodobne dosah na ich socializáciu v ďalšom období. “Dlhodobé odlúčenie od rovesníkov môže mať negatívny vplyv na sociálne väzby detí, na rozvoj ich individuálnych komunikačných zručností, empatie, emocionálneho prežívania a podobne,” vysvetlila pre TASR.
Kopányiová dodala, že na druhej strane, trávenie času detí s rodičmi vedie k posilneniu ich vzájomných vzťahov a ten je pre deti dôležitým zdrojom odolnosti a zvládania náročnejších životných situácií. “Aj keď celkovo zvládanie vzťahu rodič – pubescent nie je jednoduché ani za normálnych okolností,” dodala psychologička.
