Aký bol rok 2020, čo sa týka politiky? “Vo voľbách uspeli akési politické eseročky,” hovorí pre ParlamentneListy.sk sociológ Pavel Haulík. Ako vníma spor medzi premiérom Matovičom a ministrom Sulíkom? “Je to reality show par excellence,” vraví Haulík. Budú podľa neho tento rok predčasné voľby?
Máme za sebou rok 2020, rok, kedy boli voľby, zmenila sa politická scéna a mali by sme už vedieť zhodnotiť ako sa moci ujala nová vláda, napĺňa predvolebné sľuby a očakávania voličov? Isteže, je to zároveň rok korony, čo sa na činnosti politikov podpísalo najviac. Ako to vidíte?
Uplynulý rok sa dá ťažko hodnotiť z hľadiska fungovania politiky a to z dvoch podstatných dôvodov. Prvý dôvod je covid-19, ktorý v podstate prekryl celý, nielen politický život v krajine.Všetko bolo ovplyvnené, podmienené a pozmenené práve covidom a platí to aj o politike, kedy sa riešili skôr operatívne veci a nie nejaké politické programy, koncepty. Nezostal na to čas, ani priestor. Druhý dôvod, ktorý robí ten rok problematický, sú výsledky volieb. Vo voľbách 2020, dá sa povedať, úplne zanikli na Slovensku politické strany tradičného typu. To, čo sa v minulosti chápalo pod politickou stranou, to už dnes na Slovensku prakticky neexistuje. Uspeli subjekty, ktoré zďaleka nenapĺňajú predstavu štandardnej politickej strany, sú to skôr akési politické eseročky, ktoré majú jedného alebo niekoľkých majiteľov a fungujú na podnikaní v politike. Tento model vo voľbách 2020 výrazne dominoval – uspeli subjekty, ktoré mali túto podobu.
Otázka je, či to môže aj v budúcnosti fungovať v takejto podobe, keď prichádzajú do politiky a rozhodovania ako sa bude krajina vyvíjať ľudia, ktorí nie sú väčšinu teoreticky ani prakticky pripravení na výkon moci? Je to nejaké politické jednorazové vybočenie alebo je to trend budúcnosti?
Odpoveď na túto otázku rok 2020 nedal, pretože sa nedá povedať, ako by to fungovalo, keby covid-19 nebol. Ale myslím si,že tie problémy, ktoré subjekty a takmer celá vládna koalícia, pretože de facto ju tvoria len takéto subjekty mala vlani, by mala aj bez korony. Rozdiel by asi nebol dramatický. Tie problémy, ktoré koalícia má, myslím s tým ako funguje, ako improvizuje, ako komunikuje, skrátka všetky tieto javy, nie sú dané len covidom, ale práve tým, že vládu tvoria subjekty, ktoré nie sú štandardné.
Znamená to, že koaličné strany nie sú pripravené podľa vás na riešenie problémov, nielen čo sa týka covidu?
Áno. Myslím si, že by podobné problémy mali aj za normálnych okolností. To víťazstvo vo voľbách bolo totiž postavené na jednoduchom modeli. Na modeli výmeny akýchsi skorumpovaných či sprofanovaných elít z minulosti, ktoré treba nahradiť a bojovať proti korupcii. Áno, je to síce všetko pravda, ale je to strašne málo na to, aby subjekt, ktorý má takto jednoducho postavený program mohol uspieť. Navyše, ten boj proti korupcii je často vedený vo veľmi jednoduchej, naivnej, povedal by som až primitívnej podobe: vymeníme ľudí a všetko bude v poriadku. Začneme robiť akési pohovory a vyberieme tých najlepších. To naozaj nemôže fungovať a nefungovalo by to ani bez covidu.
Vo väzenských celách ale máme historicky najviac bývalých funkcionárov polície, sú tam aj sudcovia, bývalá štátna tajomníčka, len pred pár dňami prepustili spolumajiteľa Penty Haščáka… Vyzerá to, že sa proti korupcii bojuje. Ale – je tu veľké ale, a síce smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského. Táto smrť otvorila otázku, či má boj proti korupcii vyzerať tak, že umiestnime do vyšetrovacej väzby čo najviac exfunkcionárov a čas ukáže čo ďalej… alebo treba brať vážne európske nariadenia, že odňatie slobody má byť až poslednou inštanciou pri vyšetrovaní?
Smrť generála Lučanského je určitým medzníkom v tejto forme a v tomto štádiu takzvaného boja proti korupcii. Ako to pôjde ďalej, to sa uvidí. Dnes sa dá jednoznačne povedať to, že je celkom jednoduché dať niekoho do vyšetrovacej väzby, ale oveľa dôležitejšie je ho odsúdiť. S veľkou pravdepodobnosťou môžu prísť situácie, kedy sa vyšetrovacia väzba neskončí odsúdením, takýto výsledok sa nedá vylúčiť v mnohých prípadoch, lebo teraz sa to rúbalo hlava nehlava a potom, samozrejme, budú nasledovať žiadostio odškodnenia, možno cez európske inštitúcie, cez európsky súd pre ľudské práva a tie odškodnenia nebudú rozhodne celkom zanedbateľné a ten výsledok zďaleka nemusí zodpovedať zámeru. Ak teda zámerom rozumieme boj proti korupcii, tak ten výsledok zďaleka nemusí byť taký, že sa zníži korupcia.
Povedzme si pravdu, korupcia nie je nejaký jav, ktorý by bol na Slovensku výnimočný.
Či chceme, či nechceme, musíme si priznať, že korupcia je tu takmer všadeprítomná. A či niekoho pošleme do vyšetrovacej väzby alebo nie, to samotný problém nerieši.
Podľa prieskumov verejnej mienky voliči menia politické názory. Prieskumom viacerých agentúr aktuálne dominuje Hlas-SD, OĽaNO smeruje nadol, SaS rastie… Ako sa na to pozeráte?
Ako som uviedol na začiatku, nie sú to politické subjekty klasického typu. Väčšinou ide o náhodné zoskupenie ľudí určitého typu, ktoré možno má nejakú hodnotovú identitu, povedal by som nie celkom vyhranenú, ale väčšinou ani nemajú jasné, čo vlastne chcú v politike dokázať, ako chcú riešiť problémy, ako sú hodnotovo ukotvení pri riešení politických problémov. A z tohto pohľadu aktuálne preferencie sú naozaj len aktuálne preferencie, môžu sa meniť zo dňa deň. Ukázali to vlastne už voľby pred rokom, keď výsledok volieb bol výrazne odlišný od toho ako sa vyvíjali po celý čas preferencie. A to isté môže platiť aj v budúcnosti.
Horúcou témou sú predčasné voľby. Budú podľa vás tento rok?
Nie je to vylúčené. Stále ale čakám, som o tom presvedčený, že skôr dôjde k preskupeniu. Ten parlament skutočne netvoria nejaké vyhranené politické strany a subjekty,je to zbor jednotlivcov. Ak je dnes niekto v parlamente v strane X, to neznamená, že v strane X bude až do skončenia volebného obdobia. Stačí, keď sa ukáže, a náznaky sa už objavili, že je niekto nespokojný s tým, ako strana rieši konkrétne problémy a môže odísť. Tento pohyb nemusí byť len okrajový, málopočetný, ale môže sa zmeniť na širokú výmenu. Skrátka, viem si predstaviť situáciu vytvárania nových zoskupení v rámci parlamentu a tie pohyby nemusia byť len v rámci koalície, ale môže sa to prelínať aj s časťou opozície. Tento model preskupovania sa mi javí ešte pravdepodobnejší pre tento rok ako predčasné voľby.
Čaká nás teda politicky pestrý rok? Akú úlohu v ňom ale zohrá opäť covid-19, jeho riešenie, ekonomické dopady pandémie, to ako sa zdravotníctvo dokáže vysporiadať s momentálne hrozivým stavom vývoja ochorenia?
Podpora vládnucich strán, predovšetkým OĽaNo sa môže dramaticky meniť tým, že sa objavia problémy, ktoré sa im nepodarí vyriešiť k spokojnosti svojich voličov alebo veľkej časti verejnosti.
Dlhodobo sledujeme aj spor medzi premiérom Matovičom a vicepremiérom Sulíkom. Premiér v sobotu opäť verejne vyslovil nedôveru ministrovi Sulíkovi, označil ho za zodpovedného za súčasný kritický stav pandémie a pripisuje mu zodpovednosť za mŕtvych, návrh na jeho demisiu však nedal. Sulík reaguje stručne a vecne, otázka je dokedy to podľa vás potrvá?
To je o tom, kto bude mať pevnejšie nervy a dlhšie vydrží. Je to hra, vabank. Samotný spor vyzerá komicky. Aj jeden, aj druhý z účastníkov by mal spor okamžite riešiť. Ani jeden, ani druhý ho však nerieši. Otázka je – prečo? Čo chce kto dosiahnuť? Tá koalícia má takú väčšinu v parlamente, že pokojne by mohol napríklad Igor Matovič SaS-ku obetovať.
Ak ide o súboj nervov, zatiaľ z toho lepšie vychádza Sulíkova SaS, keďže v prieskumoch preferenčne rastú, či nie?
Áno, ale opäť to nie je proces, ktorý tak musí nevyhnutne pokračovať. Ani to lavírovanie SaS v rámci koalície nemusí prinášať dlhodobo pozitívne body. Sympatizanti tejto strany si môžu raz povedať, že keď tie ataky od premiéra sú také silné a primitívne, tak že toto už stačilo a netreba si už nechať rúbať na sebe drevo. Pokiaľ Sulík nevystihne moment, kedy treba zareagovať, tak môže o ten preferenčný zisk bodov, ktorý doteraz mal, prísť. Hlasy môže prebrať niekto iný, kto sa objaví. A tie pokusy určite budú. Mimo parlamentu čaká niekoľko subjektov, ktoré majú ambíciu oslovovať, povedzme, liberálnejších voličov SaS. Ale to platí aj o OĽaNO a konzervatívnych voličoch. Opäť – toto nie sú klasické politické postupy. Toto je reality show par excellence, na ktorej sa môže volič zabávať až kým to nezačne pociťovať v peňaženke. Keď to začne pociťovať, či už pri tej peňaženke alebo v zdravotníctve, tak urobí rázne rozhodnutie a zmení postavenie obidvoch subjektov.
